hbité,
Tu jedna padá, aha hľa!
Želanie mám v srdci iba jedno skryté,
Aby chvíľa tá navždy v toku času zamrzla.
Chvíľa tá ktorú maľoval kráľa všetkých
umelcov stelesnený um,
Keď stála si uprostred rámu dverí,
vnútri prítmie teplé, vonku dažďa šum,
Ja dúfal som že svoje tajomstvo mi zveríš.
Naše oči stretli sa a hlasy rozoznel srdca zvon,
Ty voňala si letom, a ja takmer bosý,
Tu slnko všetky farby jesene vytiahlo Ti
z vlasov von,
A oči žiarili Ti ako na kvete kvapky rosy,
Chvíľa tá však minula sa rýchlo,
Keď v podvečer ten nezvyčajný si sa
stratila,
A od clivosti až srdce moje vzdychlo,
Túžba a starosť keď do neho sa vrátila.
Od tej doby neprestaj na ten moment
myslím,
A rozmýšľam čo mohlo by byť keby,
S úmyslom úprimným a čistým,
Pobozkal by som Ťa vtedy.
Ako vidíš, si Tu so mnou stále,
i v túto noc,
Keď obava i nádej vnútro moje
zvierajú,
Želanie to vraj magickú má moc,
Keď hviezdy nado mnou... si ticho
padajú.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár