Letný dážď

Tiché kvapky za oblokom,
Cestičku si razia sklom
A vietor šedé mraky ženie
Do diaľav za obzorom.

Nie je veru krajšej veci,
Mlčky húta starý strom,
Ako pozorovať život vecí,
Vo svete, no i vnútri v ňom.

Sladko vonia teplý vzduch,
Včela v dutine pred dažďom sa schová
A nezachytí žiaden sluch,
Z hniezda keď vylieta sova.

Súmrak sa blíži, ožíva svetlami dom,
Štrnganie príborov a detský smiech.
Nevšímať si maličkosti, premýšľa strom,
neodpustiteľný by bol hriech.

Tu ruka v ruke, duša v duši,
V daždi pár milencov blúdi.
Blízko motýľ, krídla si suší,
Ďaleko svet, čo káže a súdi.

V korune myška pelech z lístia si robí,
V dome zase nádherný obraz stenu zdobí.
Toľko krásy v celom šírom svete.
No najmä v daždi, na záhrade, v lete...

Copyright© Finwaell, 2008

 Báseň

3 0 0 0 0

Komentuj

17 komentov k blogu