O tom, ako baby chcú a nechcú mať chalana....
Takže podľa mojich doterajších skúseností som prišla na pár veľmi zaujímavých teórií.
Moja kamarátka Lucka ma kopu problémov s chalanmi...ako my všetky. A tak si povedala, že chalana nechce. O päť minút na to napísala, že nech sa presviedča koľko chce, nepomáha to. Chalana mať chcela a inak sa už ani nedalo.
My ženy, nech si hovoríme koľkokrát chceme, že sme od chlapov nezávisle, proste potrebujeme k sebe tu druhú polovičku, ktorá grgá, chodí na rande neskoro, zavolá tak raz za týždeň a aj to je úspech, ignoruje, zabúda na šepkanie sladkých slov do uška a keď chytíme krízu z veľrýb umierajúcich na Antarktíde vďaka ozónovej diere, nezaujato niečo zamrmle a ďalej pozerá telku.
Tá polovička je totiž taká drobná istota v tomto svete. Keď viete, že ten, koho milujete, vám lásku opätuje, máte sa lepšie...už ráno nevstávate a nezľaknete sa strašidla v zrkadle. Zrkadlo si totiž nevšimnete a zamierite hneď k fotke milovaného a celu ju bozkami oslintáte.
Láska skrášľuje nielen človeka ale aj svet okolo. Triedna sa vám už nezdá taká nervózna a narušená. A aj keď veľryby stále umierajú, vás to netrápi tak veľmi ako to, či si obliecť na rande s miláčikom prúžky alebo kocky.
Chlapov potrebujeme....nie kvôli tomu, aby sme niečo znamenali...kvôli tomu, aby sme mali dôvod niečo znamenať...a také keci, že ja chcem niečo znamenať kvôli sebe, tak to sú fakt iba keci...
Mužov potrebujeme tak ako oni nás....Aj ani potrebujú teplú náruč občasnej hysterky. Zamilované SMS-ky, ktoré si potajme čítajú pred spaním tak ako my.
Takže chcieť či nechcieť je hlúpa otázka...chceme vždy...aj ženy aj muži...v tomto sme si podobní...
Úvaha
Komentuj
6 komentov k blogu
1
perseus
2. 7.júla 2008 09:16
Krásny blog, súhlasím
Napíš svoj komentár