Keď v tvojej izbe svetlo zhasne a únava ti sadne na viečka, priletím k tebe, skloním sa nižšie a pobozkám ťa na líčka. Pozriem sa na tvoj bezbranný úsmev, ktorý ti vyčaril nejaký sen. Či snívašo mne, či o niekom inom, to môžem zatiaľ hádať len. Zrazu sa mračíš...vari ti zima je? Schovám ťa pod krídla mäkkučké. Och, aké hebké sú! Hádam ti prinesú sny príjemné a veselé. Ráno sa zobúdzaš do všedného dňa a udivený si spomenieš na mňa. Nedozvieš sa však, aj keby si chcel, že v noci nad tebou anjel bdel. (r. 2006) Blog 8 0 0 0 0 Komentuj