Aj keď je to vo februári možno trochu off topic, ale mňa ten článok zaujal, tak ak by vás zaujímali vianočné zvyky, toto je z bratislavských novín:
Na Luciu porobili prešporské dievčatá všetky slovenské, nemecké aj maďarské čary, aby sa dozvedeli, ktorý z junákov blízkych ich srdciam bude im nasledujúci rok dvoriť.
V deň po svätej Lucii tradične zaplavili prešporské rínky predavači jedličiek, smrečkov a borovíc, no usadlé a vážené prešporské rodiny ich ponukou zväčša pohŕdali. Každý Prešporčan, ktorý čosi znamenal, bol už dávno dohodnutý s niektorým horárom z prešporského okolia, že si k nemu príde po striebornú jedličku. Jedľa, siahajúca až po plafón vysokej meštianskej izby, rástla aj pätnásť rokov. Horári ich pestovali v osobitných škôlkach a viedli si dlhodobé záznamy objednávok. Kupec jedličky si po ňu musel osobne prísť najskôr deň po Lucii a najneskôr tri dni pred Štedrým dňom.
Od osemnásteho decembra sa kupovali v Prešporku vianočné ryby, aby si mohli v domácnostiach, kde sa zjedia, poplávať v čistej vode. Bývali to zdravé a bystré rybiská, nie ľahšie ako dva a nie ťažšie než tri kilogramy, lebo menšie ryby sú priveľmi kostnaté a väčšie majú zase prihrubú kožu. Rybári, ktorí svoje úlovky predávali, presne vedeli, ktorá z rýb má ikry a ktorá mlieč. Patrilo sa kúpiť takú i onakú rybu, lebo rybacie vnútornosti patrili nielen do vianočných polievok, ale vyvárali sa z nich aj tradičné jedlá Vianoc.
Na Štedrý deň dodnes býva prísny pôst. Ak ho deti vydržia, uvidia večer zlaté prasiatko. Obyčajne sú neposedné a neuvidia nič. Dodnes sa tradične raňajkuje vianočná buchta s čiernou kávou alebo s čajom. Obedovala sa medom sladená vianočná pôstna polievka z jablčných a hruškových štiepok, sušených sliviek, hrozienok a fíg. Potom prišli na stôl vianočné záviny, najmä makovník a orechovník. Ježiška mohol večer uvidieť len ten, kto celý deň nejedol nič, no takých ľudí v Prešporku nebolo. Gazdiné celé poobedie vyvárali, podvečer poslali starých rodičov alebo otca s deťmi na prechádzku, náhlivo ozdobili stromček a slávnostne prestreli štedrovečerný stôl.
Pod každý z plytkých tanierov štedrovečerného servisu položila matka zopár kaprích šupiniek, ktoré sa patrilo po celý rok nosiť v peňaženke, aby vždy boli peniaze. Priložila k nim zlatú, striebornú či aspoň obyčajnú mincu, aby pripomenula pánbožkovi, čoho v rodine nikdy nie je dosť. Na vrchný tanier každému dala kúsok oblátky, lebo dávnym predkom stačil ku šťastiu aj nekvasený chlieb, oblátku obliala lyžičkou medu, aby každému slúžilo zdravie, pridala oriešok pre dobré myšlienky a obielený strúčik cesnaku, ktorý má chrániť pred pokúšaním diablov, zlých démonov a iných nepríjemných bytostí.
Okolo šiestej večer zazvonil zvonček. Vyobliekaná rodina vošla do jedálne. Otec za vrchstolom prečítal evanjelium o narodení Krista Pána. Rodina sa pomodlila najprv za seba, potom za Prešporok a potom za drahých zosnulých, ktorí si na tomto svete na štedrej večeri už nikdy nepochutnajú. Len Boh vie, ako sa varí na druhom svete.
Na Štedrý večer sa patrí jesť mäso beznohé, na Kristovo narodenie dvojnohé a na deň svätého Štefana štvornohé. Má to byť ryba, vták a domáce či divé zviera. Na Štedrý večer sa jedli aj tri vianočné polievky - všetky pôstne. Vianočná rybacia, vianočná kapustnica a šošovica štedrovečernica. Potom prišli na rad ryby. Čierny kapor alebo dravce (šťuka, zubáč, pstruh, sumec) na rôzny spôsob. Na záver to boli pupáky z vianočkového cesta s makom alebo orechami.
V deň Kristovho narodenia sa patrilo obedovať v najužšom rodinnom kruhu. Popoludní sa navštevovali len príbuzní a najbližší priatelia no bývalo to zriedkavé, pretože i najmenšia škriepka v tento svätý deň predznačovala škriepny celý ďalší rok. V mnohých prešporských rodinách sa odnepamäti spája prvý sviatok vianočný s plnenou morkou.
Bývalo v Prešporku dobrým zvykom zaklať medzi dňom svätého Štefana a Silvestra prasiatko. Potom mohla byť bohatá aj silvestrovská zabíjačková večera, aj novoročný obed. Mäsiari boli v týchto dňoch na roztrhanie. Zabíjali svine v jednej rodine ráno, v druhej okolo obeda a nemali dosť času pripraviť všetky zakáľačkové špeciality tak, ako to robievali pred Vianocami. Zabili sviňu, odborne ju rozobrali a porúčali sa. Celá ťarcha prípravy tlačeniek, jaterníc, jelít a prešporských bielych klobás na zapekanie bola na domácich paniach.
Dodržiavate tiež takéto pravidlá? Vedeli ste, prečo? Ja som sa určite niečo priučila, keď som @mielikki hľadala odpoveď na to, prečo sa do vianočnej kapustnice nesmie dávať mäso
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár