"Denník"

9)

Celý večer zostal v izbe a len ležal na posteli a premýšľal o tom všetkom. Čakal, že sa s Laurou normálne porozpráva a nie, že to dopadne tak, ako to dopadlo. Správala sa zvláštne.
„Prečo tak veľmi chcela, aby som to nečítal?“ Rozmýšľal nad tým viac a viac a aj bol čoraz viac presvedčený, že to chce vedieť a prečítať si čo sa za tie štyri roky stalo.

Sadol si v izbe na posteľ a po čase, kedy váhal, či má, alebo nie, zas denník otvoril.

December 2003
„Všetko ide zrazu strašne rýchlo a ja sem mám čas písať len niekedy. Lebo nechcem aby mi naši denník našli. Aj keď, je to veľmi málo pravdepodobné, lebo s nimi moc nie som ale nikdy neviem kedy mi sem vtrhne mama bez zaklopania. Učenia mám teraz ešte viac, ale dá sa to.
Vonku je sneh a aj keď zimu moc nemusím, rada sa z okna pozerám na snehové vločky, ktoré pomaly a ľahučko padajú na zem. Cez vianočné prázdniny sa máme ísť s našimi lyžovať. Radšej by som zostala doma. Laura mi hneď povedala, že by so mnou menila. Jasné, keď nevie aké to tam bude. Otec tam bude mať neviem koľko kolegov a nebudú sa baviť o ničom inom ako o práci, takže si asi budem musieť vystačiť sama. Ale lyžovanie mám rada, aspoň že je ten sneh a nebudem musieť byť celý čas zastrčená v hotelovej izbe.
Minulý víkend sme sa vybrali von s Laurou, aj Nikola bola a ďalšie baby, že si spravíme babskú jazdu bez chalanov. Tak ale bolo mi jasné, ako to dopadne. Samozrejme sme sa opili a potom sme už chalanov od seba neodháňali.
Stretla som tam môjho spolusediaceho Tomáša a tak som bola večer s ním a aspoň som nemusela odháňať pripitých chalanov, čo si myslia, že za to, že sú baby opité, musia byť aj slepé. Nechcela som sa tam s nikým zoznamovať a tak som sa ani na parkete nevlnila s nikým ako baby. Sedeli sme s Tomášom pri stole, lebo vonku už bolo dosť zima a len sme sa rozprávali a videla som, ako opitá Laura po nás poškuľuje. Neviem či jej išlo o to, aby som si s Tomášom začala niečo ja, alebo ona. Ale nestalo sa ani jedno, lebo ja ako som jej už miliónkrát povedala, nechcem nikoho a on si tam našla nejakého vysokého chalana. Tomáš nevie o Ivanovi nič, nebavíme sa až tak. Ja len viem, že on babu nemá, ale on sa mňa na chalanov nepýtal nikdy. Laura to nevie pochopiť, ale ja už jednoducho nechcem mať zas zlomené srdce. Na tento rok mi už stačilo.
Domov sme išli taxíkom, prišla som nad ránom a naši už spali. Len ráno mama okomentovala môj príchod do kuchyne.
„Ani sa nečuduj, že vyzeráš tak hrozne, keď si prišla tak neskoro.“ No, tak som bola trochu strapatá a bolela ma hlava. To, ako vyzerám ma ráno netrápi. „Dnes idem ku kaderníčke a na manikúru, nechceš ísť aj ty? Spravíme si spoločné popoludnie.“ Žmurkla na mňa. Nemám rada, keď sa začne hrať, že sme podobná veková skupina.
„Dobre, pôjdem, aj tak nemám nič iné na práci.“ Súhlasila som, aj keď si budem musieť zobrať mp3, lebo neznášam to kvákanie s kaderníčkou, ktorá vie všetko, ale z toho podstatného nič.“

24. december 2003, hotelová izba
„Tak a sme tu, vrátime sa až deň pred Silvestrom, lebo naši majú ísť na nejakú párty v meste. Je to tu fakt krásne a aj hotel je super. Hory sú pokryté snehom a je to fakt pekné. Aj keď som sa netešila, aspoň si odpočiniem a lyžuje sa tu super. Mám sama izbu a pokoj.
Boli sme teraz na večeri v reštaurácii, ktorá bola slávnostne vyzdobená a bolo tam viac rodín, čo sa rozhodli prežiť sviatky tu. Všade sú krásne vyzdobené vianočné stromčeky a svetlá a vyzerá to tu ako v rozprávke. Aj vonku, pred hotelom sú stromy vyzdobené a všetko svieti. Sme boli na večernom lyžovaní a tato si zobral mikulášsku čiapku. Aspoň raz za čas sme sa nerozprávali stále len o práci. Sú tu aj jeho kolegovia s rodinami, ale tie ich deti ja moc nemusím. Naši sa síce snažili mi dohovoriť, aby som sa s nimi priatelila a mama sa mi snažila jedného „mladého muža“ (ako ho ona nazvala) dohodiť. Je to syn jedného z tých chlapov a je hrozne namyslený a už teraz číta v novinách o ekonomike. Jasné, podľa našich dobrá partia, podľa mňa nudný chalan s ktorým sa nemám o čom baviť, lebo ja fakt netuším aká je kde ekonomická situácia. Už ma naši volajú, prišiel Ježiško. : )“

28. december 2003
„Naši ma poslali do izby pobaliť sa. Zajtra poobede odchádzame. Lyžovať som sa väčšinou chodila sama, keď naši mali nejaký obed pracovný. Dala som si sluchátka do uší a bolo to fajn aj tak. Nikoho som nepotrebovala. Na druhý deň po Vianociach som stála v rade na lanovku. Bola pre dvoch a ja som si už zvykla chodiť sama. Nuž, nie som tu na žiadnej romantickej dovolenke s mojou drahou polovičkou. Snažila som sa na to nemyslieť, ale sem tam mi bohužiaľ vyhŕkli slzy do očí.
Zrazu som počula hlas za mnou. „Ahoj, nemôžem si k tebe sadnúť?“ otočila som sa a ku mne sa prihováral vycerený chalan so snowboardom. Bol fakt zlatý a ja som celý čas aj tak obzerala snowboardistov na svahu. Prikývla som a hore sme sa viezli spolu. Tiež je tu s rodičmi a vozí sa sám, lebo rodičia sa lyžujú spolu. Na ďalší deň sme sa dohodli, že ma naučí na tom jazdiť. Zdalo sa mi to lepšie ako lyže a aj to lepšie vyzeralo. Z požičovne som si požičala snowboard a on sa ujal na veľmi ťažkú úlohu. Ale boli sme spolu celý deň a on nevyzeral, že by ho to otravovalo. Aspoň som tu nemusela celé dni byť vonku sama a stretli sme sa aj večer. Ale je to také. Odídeme s našimi z hôr a už ho nikdy neuvidím, keď býva veeeeľa kilometrov odo mňa. Ale to sme neriešili a dohodli sme sa, že sa stretneme ešte zajtra kým odídem. Celkom fajn výlet to tu bol.“


30. december 2003
„Už sme doma. Doobeda, kým sme odišli som bola celý čas s mojím kamarátom z hôr. Prešli sme sa vonku a bolo by to fakt pekné, keby som sa tam prechádzala s niekým, ku komu niečo cítim, nie s chalanom, ktorého vlastne ani nepoznám. Keby som tam bola s Ivanom...
Sme sa guľovali a on to asi považoval za správnu vec a pobozkal ma. Bozkávali sme sa dlho a ja som sa nebránila. Nič som k nemu necítila a tak mi nemohol ublížiť a o to mi ide. Už mi o nič iné ani nepôjde. Nechcem, aby som bola ja tá, ktorá skončí so zlomením srdcom. Vymenili sme si čísla, povedal, že mi napíše, ale ja to nečakám. Som rada, že som ho stretla a spríjemnilo mi to moje prázdniny.
Zajtra ideme s babami von niekam osláviť Silvestra. Naši budú preč, lebo idú na nejakú snobskú párty a tak bude pokoj a dúfam, že aj zábava.
A nechcem sa už vracať do minulosti a ani na ňu myslieť. Musím začať odznova. Nič iné nechcem....“

Vtedy si Adam uvedomil, že on by mal urobiť to isté. Nevracať sa do minulosti a nemyslieť na ňu. Začať odznova. Ale nejde to tak ľahko, ako sa to povie. minulosť je v nás a prenasleduje nás na každom kroku...

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu