Ak chceš premárniť čas, ktorý si dostal na život, stačí ak otvoríš dvere hnevu.
Opäť sedela za počítačom a prezerala si album spoločných fotografií.Boli na nich zachytené spomienky zo všetkých možných akcií-výlety,chaty,ale aj na prvý pohľad obyčajné a nudné školské dni.
Neuveriteľné,poznali sa už celé desaťročie.Tento čas úplne stačil na to, aby v nej videla sestru,ktorú nikdy nemala.Človeka,ktorému môže všetko povedať,pred ktorým sa nebude báť myslieť nahlas alebo nebodaj vypustiť nejaku tú slzu.
Ako je možné,že teraz tu sedí sama a má pocit,že jej je oveľa lepšie?Chýba jej to je pravda,ale keby teraz stojí pri nej pravdepodobne by sa nezdržala a vykričala jej všetko odznova.To ako veľmi jej ublížila,sklamala ju a ponížila.Nič nie je horšie ako ked vás podrazí niekto o kom si myslíte,že je váš priateľ. Od nepriateľov človek čaká to najhoršie,ale ked vám ranu pod pás zasadí niekto ako bola ona,tak to skutočne zabolí.Povedať,že to bolo nečakané je naozaj slabé slovo.
Samozrejme teraz si poviete,že toto je úplne a načisto zaujatý názor.Možno.Robiť zo seba obeť,ktorá je v tomto všetkom absolútne nevinne nemá zmysel.Aj ona na tom mala svoj podiel viny.Ale v živote si nepredstavovala,že sa jej slepá naivita vypomstí až takýmto krutým spôsobom.
Po nostalgickom prezeraní pekných spomienok prišiel čas na definitívne rozhodnutie.Vtedy ju napadla pasáž z jednej pesničky: *You dont have to be extraordinary,just forgiving*.NIE! Nechcela do toho znova spadnúť.Počúvať stále dookola tie nechutné klamstvá,ktorými ju celé mesiace krmila. "NIKDY VIAC!"
Zavrela notebook,spolu s ním aj dalšiu kapitolu svojho života. Chcela začať odznova .S čistým štítom a pripravená na nové výzvy i sklamania.Jej srdce túžobne zahorelo znovunájsť význam slova priateľ .
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.