Ako sa vyrovnávate s pocitom maximálnej neschopnosti?
Napríklad keď sa ako jediný poctivo učíte na nejakú skúšku a nakoniec ju nespravíte a všetci ostatní, čo sa neučili áno (to úvadzam ako príklad, presne toto sa mi nestalo.) Proste keď niečomu venujete strašne veľa času ,snažíte sa a dopadne to úplne zle (
mne sa nestáva, že by som niečo pokazil, ale keď mi je proste blbo (na každého to sem tam dôjde ) tak si pustím CDčko ,,konkurenčnej" kapely z môjho okolia a dosť sa bavím je to tak hrozné, že si proste poviem, že nejsom na tom až tak blbo.. a problém je vyriešený
s tym sa neda vyrovnat, to ta proste serie. ale hovorim na zaklade situacie, ktoru som si predstavila len z nadpisu, ze napr som ochrnuta a neviem ani rozpravam ale pri vedomi a vsetko sledujem, len neviem povedat, co chcem ani nic urobit. tak si neviem predstavit vacsi pocit neschopnosti no.
a ked citam tu skusku, tak to poznam, na to je najelpsia sokova terapia, ze vyhoris, prestanes vladat, prestanes sa tomu venovat tolko a zrazu uvidis, ako si v opacnej situacii, ze sa ti vsetko dari a nic nerobis a ostatni sa seru jak ti kedysi a vlastne ani vtedy ten pocit nezmizne, ale tak...neviem, to ma clovek asi v sebe navzdy.
ak sa niečomu venujem naplno tak to dopadne dobre... ak niečo robím a nevyjde to je to znak toho, že som to robil zle alebo že som to nerobil poctivo
ak s tou skúškou... niekto sa potrebuje učiť viac niekto menej... ak som sa učil ako šialený a neurobil ju je to znak toho že buď na to nemám alebo som nevenoval dostatok pozornosti a sústredenia počas učenia
za seba pocity neschopnosti ani sebaľútosti našťastie nemám nikdy. moja divoká a vybušná povaha nepripustí podobné pocity ani v najťažších chvíľach..
vďaka bohu, že sa dokážem za každých okolností od blbých pocitov úplne oddosobniť za minimálny čas a pripravím sa na ďalší veľký vzrušujúci boj, ktorý sa javí s pribúdajúcim časom pomerne zaujímavo, atraktívne.
škola bolo jedine miesto kde som vo volacom vynikať vedela... teda okrem matiky, telesnej, hudobnej, ... teda no v tom čo sa dalo naučiť som mala úspech... ale kde trebalo logiku som pohorela... tak som sa proste zmierila že niektoré veci neviem a basta seriem na to, ...ale som smoliarka už posledný rok kvalitne... tak sa dosť dlho sebaľutujem, a potom sa načaš vzchopím nahovorím si a ved v niečom predsa byť dobrá musím... a potom zase prídem na to že hovno viem.. a tak dookola..
ak som sa fakt snažila, tak to väčšinou dám. ak nie, tak sa buď snažím to zlepšiť alebo sa nato vyjebem a nezaoberám sa tým už, t.j. neľutujem sa a tieto pičoviny
ak sa mi stane, že na tejto škole dobabrem nejakú skúšku, s tým že som sa na ňu drala celé dni ( to sa mi môže zdať, páč preberáme hovadiny) tak by som bola asi strašne nasraná...a ako by som sa s tým vyrovnala? asi nijako, pretože ako tu vravíte, že sa netreba vzdať, stanoviť si ciele a ísť ďalej, dobre, je to pravda, ale čo v prípade, že moje ciele sú úplne inde? ako mám ignorovať neúspech a snažiť sa o to viac pre niečo, čo ako som už povedala na začiatku, je pre mňa jedna veľká hovadina?
lebo keby som sa naozaj zaujímala o niečo, tak sa nevzdám, ale ak mi je to, o čo sa mám zaujímať, snažím sa a potom zlyhám, ukradnuté a nepríjemné, verte, že budem neskutočne nasraná a len tak sa s tým nevyrovnám...ani neviem či to dáva zmysel...so wut
@fairylady treba zacat pouzivat hlavu. Zacat veci vnimat racionalnejsie a nie emotivne. Je to tazke, ale ci uz s s cudzou pomocou, alebo vlastnou sa to skor ci neskor da. Ked nie, tak zostavaju len klepky
Ah fuck, neznášam ten pocit. Väčšinou to prebieha tak, že týždeň so mnou nie je do reči, potom sa jeden večer rozhodnem dať na papier všetko, čo ma na situácii serie, a v priebehu spätného čítania zistím, že opäť len preháňam, vzchopím sa, chytí ma nová motivácia a začnem na sebe makať ešte usilovnejšie ako predtým.
vybeham sa, vyzurim sa, zahram si na nastroj, skusim nove hobby a ked uz neberiem danu situaciu tak emocne vratim sa k nej a pokusim sa zhodnotit stav racionalne a nasledne boj s problemom
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
32 komentov
a ked citam tu skusku, tak to poznam, na to je najelpsia sokova terapia, ze vyhoris, prestanes vladat, prestanes sa tomu venovat tolko a zrazu uvidis, ako si v opacnej situacii, ze sa ti vsetko dari a nic nerobis a ostatni sa seru jak ti kedysi a vlastne ani vtedy ten pocit nezmizne, ale tak...neviem, to ma clovek asi v sebe navzdy.
ak s tou skúškou... niekto sa potrebuje učiť viac niekto menej... ak som sa učil ako šialený a neurobil ju je to znak toho že buď na to nemám alebo som nevenoval dostatok pozornosti a sústredenia počas učenia
tiež som super
vďaka bohu, že sa dokážem za každých okolností od blbých pocitov úplne oddosobniť za minimálny čas a pripravím sa na ďalší veľký vzrušujúci boj, ktorý sa javí s pribúdajúcim časom pomerne zaujímavo, atraktívne.
skolu failovat nezvyknem, ani nic ine vlastne
lebo keby som sa naozaj zaujímala o niečo, tak sa nevzdám, ale ak mi je to, o čo sa mám zaujímať, snažím sa a potom zlyhám, ukradnuté a nepríjemné, verte, že budem neskutočne nasraná a len tak sa s tým nevyrovnám...ani neviem či to dáva zmysel...so wut