Nechytám ich hocijakými aké mám, nemám rada ak je na knihe fľak alebo čo, ale nepreháňam to. Niekedy sa s ňou niečo stane, nejaký fliačik, trošku nadtrhne. Ale knihu do rúk nezoberiem ak nie sú čisté.
@n0win0u no bohužiaľ, niekedy nie som s ňou kompatibilný, takže sa s ňou vyspím, prečítam ju, ale nechce sa mi venovať jej ďalšiu energiu... a obvykle, na druhej strane, ak je kniha dobrá, tak ju mám v pamäti, niekedy sa k nej vrátim, rozmýšľam o nej a tak... príliš veľa dobrých kníh na to, aby som si robil starosti, že som zopár len prečítal, vyspal sa s nimi a nebol som k nim romantický
Som myslela, že som už stará a na Birdz prestanem chodiť, ale stále sa tu viem zabaviť (nemyslím tým teraz iba túto anketu, len mi to táto anketa pripomenula)
samozrejme že knihy chytám iba čistými rukami (obzvlášť ak je kniha nová,alebo bola drahá), a naozaj som dosť háklivá keď sa s mojimi vecami zaobchádza neopatrne (takmer ku všetkým svojim veciam,často aj takým ktoré mi nepatria, som schopná veľmi rýchlo si vybudovať emocionálne puto, a čím dlhšie sme spolu/držím to v ruke tým je vzťah silnejší- napr. by som neprežila keby niekto niečo urobil môjmu Stewemu-roztomilému plyšáčikovi čo som dostala na narodeniny)ale to som trochu odbočila od témy
Tak zas.. žeby som si vždy dávala hodinový kúpeľ s penou a manikúrou pred tým, než sa vôbec dotknem knihy, to fakt ani náhodou. Knihy majú slúžiť, nie ja im.
Neprevraciam stránky pri obedovaní mastenej lokše s kačicou ani do knihy nepľujem, nepohadzujem ju kade tade, tobôž nie, ak nie je moja, ale vo vlastných knihách si budem podčiarkovať riadky, písať do nich, dovolím si prehnúť chrbát tak ako potrebujem a zavše zakladám rožky namiesto záložiek alebo zapamätania si čísla strany/state. V prípade, že by to bola drahá a vzácna kniha, vyvarujem sa niektorým nešetrným úkonom, ale maniak na pozornosť k bežnej knihe tohto typu vskutku nie som.
na základnej škole som svojej kamarátke požičala Harry Potter 4. tá krava mi ju vrátila celú škvrnitú od pomaranča a čokolády. navyše na obal knihy s kružidlom vyryla moje meno ( a to dokonca nesprávne ) . vtedy som si povedala, že nikdy viac svoje knihy nedám nikomu do ruky.
čo sa týka ostatných, s knihami narábam s "rešpektom", resp. čistými rukami, nepíšem do nich, používam záložky (aj keď u mňa ako záložky slúžia skôr sponky) apod.
ale ostatní... fúha, valná väčšina mojich známych ani nevie, čo je to kniha, takže ich pred nimi skôr skrývam, resp. nechám ich poobdivovať moju malú domácu knižnicu, ale málokedy ich nechám dotknúť sa jej, vybrať knihu, či dokonca požičať (len extrémne prípady, pretože takmer všetky moje knižky vyzerajú ako v deň, keď som si ich kúpila, aj napriek tomu, že som ich čítala nespočetnekrát a nejako sa mi to nechce meniť neopatrným zaobchádzaním).
a čo na knihe neznášam... ŠMUHY! roztrhnutá stránka, to je v poriadku, ale šmuha.
dnes ked som si prave citala tak mi kvapol čaj na knihu a to som ako mala trochu nervy zo seba, ale inak kym ju niekto nepali, nehadze, netrha strany tak v poho
Ku knihám, ktoré mám požičané od niekoho, sa správam najnajlepšie, úplne si na ne dávam pozor, nejem pri nich, nepijem.
Ku knihám z knižnice tiež slušne, v živote sa mi asi nestalo, že som poškodila nejakú knihu, ale občas si dovolím čítať aj pri jedení (snažím sa moc ich neumastiť .
A svoje knihy asi tak isto, lebo chcem ich mať dlho čo najkrajšie a v najlepšom stave.
asi taký, že keď vidím ako niekto barbarsky olizuje prsty a pretáča surovo stránky mojej 20 eurovej knihy, pričom ju skoro prelomí na poly - mám chuť zabíjať všetko naokolo. A celkovo to platí pre všetky moje veci, nenávdiím ak mi niekto niečo zdrapi z ruky
knihy chytam rukami, ake prave mam, dovolim knihy chytat aj inym osobam rukami, ake prave maju a psychicky som pritom v poriadku... lol, to sú možnosti
ja som medzi prvou a druhou možnosťou.... Keď mám novú knihu, bojím sa ju aj položiť na stôl a dotýkam sa jej strašne opatrne, aj keď je staršia, tak sa správam úctivo, čo sa nedá povedať o tých, ktorým som knihy požičiavala! vrátili sa mi pokrčené a zničené, ak sa mi vôbec vrátili to mám za to, že som taká štedrá
Ale na svoje detské knižky od Roalda Dahla nesmie nikto ani siahnuť, odkedy mi Matildu maminina žiačka počmárala...
keď mi na knihe vyslovene nezáleží, tak pri nejk môžem aj jesť, alebo ju čítať vo vani
Mimochodom, skoro som umrela s možnosti " nemam vztah k nicomu, chcem zomriet a tato anketa mi to len pripomenula"
ja si svoje knihy vážim, chytám ich len čistými rukami a správam sa k nim úctivo, nie som predsa nejaký divoch bez úcty... požičala som knihy 4 krát- dva krát sa mi ani nevrátili a dva krát sa mi vrátili v katastrofálnom stave aj keď som poskytla varovanie že nech ju láskavo neprenášajú a vrátia mi ju takú akú ju požičiavam... už v živote nepožičiam nikomu moju knihu. ja ked si požičiavam knihy ani nevidno že by som s nimi niečo robila..
ked mam pravdu napisat, tak knihy chytam aj cistymi, ajj spinavymi, lebo niekedy pri citani vyhladnem, ked citam cely den a zaspinit ju mozem len ja! ale pokladam ju aj vselijak neohladuplne, lebo ked citam pred spanim, tak take zodpovedne odlozenie na miesto ma vie aj prebrat, tak obcas ju len tak polozim vedla postele, pri cestovani je to tiez trocha tazke ju zakonzervovat...a vobec, knihy milujem, ale neublizit im je pre mna asi take tazke ako neublizit sebe obcas nechtiac. no aaa teda fakt dusevne trpim, ked mi ich niekto chyta. lebooo niekto nevie otacat strany a uplne ked neviem, ako to robi, tak ho nebudem vyspovedat, lebo mi je to trapne, tak zatajujem dych, ze aky je to clovek...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
48 komentov
požičané knihy vraciam zásadne potrhané a zalepené. strašne rada lepím knihy.
mám rada ak je na knihe vidno, že je čítaná.
Najviac nemám rada ak ju niekto pretočí dole hlavou, proste lámanie chrbáta au
Neprevraciam stránky pri obedovaní mastenej lokše s kačicou ani do knihy nepľujem, nepohadzujem ju kade tade, tobôž nie, ak nie je moja, ale vo vlastných knihách si budem podčiarkovať riadky, písať do nich, dovolím si prehnúť chrbát tak ako potrebujem a zavše zakladám rožky namiesto záložiek alebo zapamätania si čísla strany/state. V prípade, že by to bola drahá a vzácna kniha, vyvarujem sa niektorým nešetrným úkonom, ale maniak na pozornosť k bežnej knihe tohto typu vskutku nie som.
čo sa týka ostatných, s knihami narábam s "rešpektom", resp. čistými rukami, nepíšem do nich, používam záložky (aj keď u mňa ako záložky slúžia skôr sponky) apod.
ale ostatní... fúha, valná väčšina mojich známych ani nevie, čo je to kniha, takže ich pred nimi skôr skrývam, resp. nechám ich poobdivovať moju malú domácu knižnicu, ale málokedy ich nechám dotknúť sa jej, vybrať knihu, či dokonca požičať (len extrémne prípady, pretože takmer všetky moje knižky vyzerajú ako v deň, keď som si ich kúpila, aj napriek tomu, že som ich čítala nespočetnekrát a nejako sa mi to nechce meniť neopatrným zaobchádzaním).
a čo na knihe neznášam... ŠMUHY! roztrhnutá stránka, to je v poriadku, ale šmuha.
tú kamarátku by som vykastrovala.
(len nápad
Ku knihám z knižnice tiež slušne, v živote sa mi asi nestalo, že som poškodila nejakú knihu, ale občas si dovolím čítať aj pri jedení (snažím sa moc ich neumastiť .
A svoje knihy asi tak isto, lebo chcem ich mať dlho čo najkrajšie a v najlepšom stave.
moje knihy sa volajú "neodsrať a vrátiť"
Ale na svoje detské knižky od Roalda Dahla nesmie nikto ani siahnuť, odkedy mi Matildu maminina žiačka počmárala...
keď mi na knihe vyslovene nezáleží, tak pri nejk môžem aj jesť, alebo ju čítať vo vani
Mimochodom, skoro som umrela s možnosti " nemam vztah k nicomu, chcem zomriet a tato anketa mi to len pripomenula"