@cerwik ty si zbabelec je to blbe nad tym len uvazovat, ak ma niekto naozaj taku moznost to urobit, je to poprava a to nie je u nas zakonom povolene takze by sa zakladaten nemal inspirovat nabuduce americkymi filmami
@drejka ja v zásade eutanáziu neodmietam, ale ak si si teraz istá, že by si bola schopná urobiť to, ak by ťa o to dotyčný požiadal, nemôžeš vedieť, aké by to bolo, keby taká situácia skutočne nastala. to sa proste nedá odhadnúť takto v teoretickej rovine, keď nevieš, o koho by šlo a čo by si k nemu cítila....
presedela by som som hodiny a dni a modlila by som sa aby sa stal zázrak a poprosila by som lekárov či sa môžem o neho alebo o nu starať. Strávila by som veľmi dlho v nemocnici a neopustila by som svoju milovanú osobu. Keby tam ležal môj drahý tak by som bola jeho opatrovníčka a do jeho posledného výdychu a nikdo by ma nemohol odtiaľ odviesť. Nemohla by som ho tam nechať samého. Ale veľmi by ma to bolelo a bola by som veľmi zúfala a išlo by mi to aj srdce roztrhnúť od bolesti, keby som ho tak vydela a keby ani modlidby nepomohli tak by som poprosila lekárov aby ho odpojili od prístrojov lebo by to nemalo cenu. Ale problém by bol v tom, že by ma chytali veľké záchvaty a veľké agresie. Ja by som sa veľmi ťažko s tým zmierovala a neviem či by som sa nekedy vydala. Lebo keď niekoho veľmi milujete a vaša láska je na smrteľnej posteli tak ani vy nemáte prečo žiť. Nebaví vás ani život, lebo ležite pri jeho hrobe a plačete a rozprávate sa so svojou láskou a smejete sa a po časa vám s toho preskakuje a vy sa pomaly stávate bláznom.
No nikdy som nevidela ešte človeka na smrteľnej posteli a ani by som nechcela vydieť, lebo by som odpadla. A potom by mi museli dať lieky na upokojenie. Moja babka ležala na smrtelnej posteli a ja som chcela isť za
babkou ale rodičia mi to zatrhli, preto lebo som ju až priliš mala rada než aby som ju videla až v takom stave. A skoro som odpadla keď bola poslednáríliš rozlúčka so zosnulým a ja som skoro odpadla a znižil sa mi aj krvý tlak, ako dobre, že som tam nebola sama ale s priateľom odviedol ma odtiaľ preč. Ja sa nikdy s tým nezmierim. Spôsobuje to až príliš bolesti.
Ale čo sa týka eutanazie tak nič proti nej nemám. Je to jediné riešenie ako uľaviť človeku na poslednej ceste aby sa netrápil a naposledy vydýchol.
@drejka nuž, keď vieš, že vieš, ok. ja neviem, a úprimne, ani vedieť nechcem.
ale zas na druhej strane, každá bolesť časom ustúpi... a tá psychická asi skôr, ako nevyliečiteľná fyzická... ach, ťažko to... ľúto mi je úprimne tých, čo v takej situácii boli/sú.
@drejka písala si, že si bola v situácii, kedy by ste eutanáziu zvolili, ak by taká možnosť bola - to som myslela tým, že vieš, o čom hovoríš. lebo si to zažila. ja nie, takže neviem, netuším, čo by som robila a nechcem nad tým premýšľať. lebo áno, je to tvrdé.
a s tou bolesťou som to smerovala na smútok, ktorý časom opadne. nevrav, že nie, nebudeš sa do vlastnej smrti zožierať tým, že ti za tvojho života x ľudí zomrelo. ja netvrdím, že na nich zabudneš, ale proste nebudeš denne za nimi plakať po dobu x rokov..... nezabudneš nikdy, a v určitých momentoch smutná budeš, ale nie tak intenzívne, ako keď je to čerstvé.
...a tým som vlastne len smerovala k tomu, že ak by tomu trpiacemu eutanázia dopomohla k "úľave", tak by som to pravdepodobne nadradila nad môj následný smútok zo smrti toho trpiaceho. a nenechala ho trpieť pre vlastnú slabosť.
@drejka lenže v mnohých prípadoch sa ten človek rozhodovať nemôže... pokiaľ áno, tak je to jasné, ale keď je napr. v kóme (dlho, nie 2 dni), alebo aj nie, ale niekto múdry povie, že jeho rozhodnutie nevychádza z čistej mysle...
v podstate s tebou súhlasím, a keďže sa nad tým vlastne celý čas nechcem zamýšľať, už by aj stačilo tejto témy
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
22 komentov
nech by som sa rozhodla akokoľvek, do smrti by ma týrala predstava, čo by bolo, keby som si zvolila tú druhú možnosť.
fuj... ťažká téma na ráno.
No nikdy som nevidela ešte človeka na smrteľnej posteli a ani by som nechcela vydieť, lebo by som odpadla. A potom by mi museli dať lieky na upokojenie. Moja babka ležala na smrtelnej posteli a ja som chcela isť za
babkou ale rodičia mi to zatrhli, preto lebo som ju až priliš mala rada než aby som ju videla až v takom stave. A skoro som odpadla keď bola poslednáríliš rozlúčka so zosnulým a ja som skoro odpadla a znižil sa mi aj krvý tlak, ako dobre, že som tam nebola sama ale s priateľom odviedol ma odtiaľ preč. Ja sa nikdy s tým nezmierim. Spôsobuje to až príliš bolesti.
Ale čo sa týka eutanazie tak nič proti nej nemám. Je to jediné riešenie ako uľaviť človeku na poslednej ceste aby sa netrápil a naposledy vydýchol.
ale zas na druhej strane, každá bolesť časom ustúpi... a tá psychická asi skôr, ako nevyliečiteľná fyzická... ach, ťažko to... ľúto mi je úprimne tých, čo v takej situácii boli/sú.
a s tou bolesťou som to smerovala na smútok, ktorý časom opadne. nevrav, že nie, nebudeš sa do vlastnej smrti zožierať tým, že ti za tvojho života x ľudí zomrelo. ja netvrdím, že na nich zabudneš, ale proste nebudeš denne za nimi plakať po dobu x rokov..... nezabudneš nikdy, a v určitých momentoch smutná budeš, ale nie tak intenzívne, ako keď je to čerstvé.
v podstate s tebou súhlasím, a keďže sa nad tým vlastne celý čas nechcem zamýšľať, už by aj stačilo tejto témy
tak nie.tak či tak nie.