takze, som na jednej stranke vesmirnej, kde sa o čiernych dierach píše, aj odborne aj trochu menej koplikovane, tak tuto temu som sa rozhodla rozhodiť aj sem, no ak trochu sa vyznate v čiernych dierach, mate dake fakty, a mate na zaklade nich nejake ďalsi
ja vem o ciernych dierach strasne vela , prisernema zaujima astronomia v poslednom case,pozicala som si super knihy o tom .... akoze to ze ich grativacne pole je take silne ze ani rychlost svetla ju neprerazi je to cosi uzasne a to ze existuju aj biele diery ktore zase pohltene predmety a jay kdesi vypustaju , nemam slov pre vesmir
Povedzme si ako vyzera zivotny cyklus takej hviezdy:
Vznika z plynu, ktory sa posobenim gravitacie zhlukuje az do tvaru toho, co vidime ako hviezdu. Hviezda sa v tomto stadiu teda prirodzene zmrstuje, ale toto zmrstovanie sa coskoro zastavi dosledkom prudkeho zvysenia teploty plynu (ktore je dosledkom coraz vacsieho poctu zrazok molekul plynu), lebo ked sa zvysi teplota, zvysi sa aj tlak - tlak, ktory "tlaci von", hviezda sa teda ustali v nejakej velkosti. Potom hviezda spaluje prvky (vodik, helium), postupne vznikaju coraz tazsie prvky. Kym je co spalovat, je dobre, ale raz sa zasoby paliva minu a hviezda zacne chladnut. Teda znizenim teploty sa znizi aj tlak a hviezda zacne kolabovat, zmrstovat sa.
Musim vlozit jednu vsuvku: Pauliho vylucovaci princip. Vravi, zjednodusene, jasnu vec: ze na jednom mieste nemozu byt zaroven 2 castice s rovnakymi ryhlostami a polohami. Cim su castice k sebe blizsie (mensi rozdiel v polohe), tym viac sa lisia ich rychlosti.
Pokracujem: opat nastane cas, ked sa kolaps hviedzy zastavi. Totizto, po case budu caastice pri sebe velmi blizko, z toho vyplyva, podla Pauliho principu, ze ich rychlosti sa budu musiet velmi lisit. A ten pohyb rychlych castic bude zasa drzat hviezdu v stabilizovanom stave, kolaps sa zastavi.
Takto vznikaju bieli trplaslici a neutrove hviezdy.
Avsak: aj pri Pauliho principe, rychlosti castic sa nemozu lisit viac ako o rychlost svetla. Teda urcite velmi hmotne hviezdy ani Pauliho princip nezastavi v kolapse, budu kolabovat dalej az sa zrutia do stavu s nekonecnou hustotou - ciernej diery. V strede ciernej diery (singularite) je zakrivenie priestorocasu nekonecne, preto z nej neunikne ani svetlo.
Vravi sa aj o cervich dierach, kt. teoreticky mozu existovat, spominal som to v nejakej sojej teme - Einsteinove-Rosenove mosty. Suvisis s tym vela zaujimavych veci pisal som o tom.
Pepa511: Tak sa s tymi vedomostami vytas, hlavnea som zvedavy na tie tvoje "biele diery", lebo o takomto fenomene som teda este nepocul...
wow xenomorph, ty si presne napisal to, co som citala v knihe, poznas knihu od Timothyho Ferrisa? Vsetko o vesmire...tak sa vola, no uuuplne to co je tam, si v kocke sem napisal, a toe biele diery, tak to som ani ja nepocula, ale hnedi trpaslici to ano, tí su,len tazko sa urcuju, aj bieli suuu, a pocuj ked uz tak pekne si rozpisal, napis mi, co znaci entropia, z tej knihy je to prva vec, ktoru som absolutne nedokazala pochopit, dost ma to stve, take sa tam pisalo, ze cim je vyssia entropia, tak neviem co sa znizuje, kurnik sopa, neviem neviem, vooooobec
Zrovna tu knihu som necital, ale spustu inych. To co som napisal, su uz dnes vseobecne overene a akceptovane fakty, zaidne dohady ci hypotezy, takze v kazdej serioznej literature by to malo byt nejak tak
Entropia je vlastnost fyzikalneho systemu, miera poctu vnutornych stavov (mikroskopickych konfiguracii) systemu, pri ktorych je makroskopicky stav systemu pre pozorovatela rovnaky. Ludovo miera neusporiadanosti systemu. Tolko oficialna poucka (ktora je ked to raz pochopite nadherne logicka), teraz to skusim vysvetlit.
Predstavte si salku na stole. Je zlozena z urciteho poctu nejakych molekul. Tieto molekuly by sme mohli mnoho sposobmi poprehadzovat tak, aby salka vyzerala navonok (pre pozorovatela) uplne rovnako. System - salka - ma urcitu entropiu, teda mieru poctu vsetkych tychto vnutornych stavov - vsetkych poprehadzovani molekul v ramci salky. Teraz si predstavte, ze salka padne na zem a rozbije sa. Aj system crepin ma nejaku entropiu. Je vacsia, ako entropia salky, lebo pre crepiny existuje pochopitelne omnoho viac moznych vnutornych stavov ako pre taky dokonaly celistvy utvar ako je salka. V podstate je to intuitivne logicke - neusporiadanost crepin je vacsia ako neusporiadanost salky. Tiez to intuitivne vedie k dolezitemu faktu: neusporiadanost sa s casom vzdy zvysuje.
Vratme sa teraz k povodnej teme - ciernym dieram. Z urciteho hladiska sa daju skumat vcelku jenoducho, lebo vonkajsi pozorovatel ich moze charakterizovat len malym mnozstvom vlastnosti (pri kolapse do ciernej diery sa straca vacsina charakt. vlastnosti hviezdy - inak povedane, z vela roznych hviezd moze vzniknut prakticky rovnaka cierna diera, cierne diery sa nelisia tak velmi ako hviezdy, z ciernej d. ziskame len malo informacii o hviezde, ktorou pred kolapsom bola) - teplota, entropia, hmotnost, rotacia a naboj.
Entropia ciernej diery, v zmysle ako som ju vysvetlil, je miera poctu vnutornych stavov, v kt. vyzera c.d. rovnako pre pozorovatela schopneho vnimat len jej rotaciu, hmot. a naboj. Klucovo zavisi od plochy horizontu udalosti ciernej d. (horiznot udalosti je hranica, spoza kt. neunikne c.d. ani svetlo)- existuje jeden bit informacie o vnutornom stave c.d. na kazdu fundamentalnu jednotku plochy horizontu udalosti.
fajne, s tou salkou som to pochopila, fajn skopirujem si toto do wordu, dik, esteze citam tu knihu,lebo trebars ten horizont udalosti by som vooobec nepochopila, ale viem nastastie co to je, a tak nie som zmetenenááá, no a ty toho asi vies viac, a zaujiamas sa aj o filozofiu?
Jj o ciernych dierach je este vela zaujimaveho, ich "vyparovanie" a pod. ... vo filozofii sa nejak extra nevyznam aj ked poznam trocha Kanta apod. som otvoreny akymkolvek myslienkam. Nemam rad len prilisne mudrovanie ked clovek nevidi do veci a chce vsetko riesit filozofiou ale inak poho.
teraz si to velmi dobre skonstatoval, toto nemam ani ja rada, apreto ked chcem daco povedat, radsej sa v tom pohram, pozriem fakty, teraz pisme pribeh prebieha vo vesmire, a tak ak nechcem mat tam brepta, musim mat za sebou dake fakty, tak ako aj o anjeloch
Názor, že z čiernej diery nemôže nič uniknúť je mylný. Čierna diera alebo kolapsar je koncentráciou hmoty s takou veľkosťou, že jej gravitačná sila zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc s výnimkou efektu nazývaného kvantové tunelovanie.
kvantove tunelovanie je nieco, co pocita s rychlostou vacsou ako je rychlost svetla. a teda castica by dorazila na miesto urcenia este skor ako by bola vobec vystrelena,
to kvantove tunelovanie studuju vedci Günter Nimtz a Alfons Stahlhofen su to nemci a spochybnuju Einsteinovu vseobecnu teoriu relativity. ale je to vsetko v teoretickej rovine vlastne ako cely vyskum ciernych dier
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
16 komentov
Vznika z plynu, ktory sa posobenim gravitacie zhlukuje az do tvaru toho, co vidime ako hviezdu. Hviezda sa v tomto stadiu teda prirodzene zmrstuje, ale toto zmrstovanie sa coskoro zastavi dosledkom prudkeho zvysenia teploty plynu (ktore je dosledkom coraz vacsieho poctu zrazok molekul plynu), lebo ked sa zvysi teplota, zvysi sa aj tlak - tlak, ktory "tlaci von", hviezda sa teda ustali v nejakej velkosti. Potom hviezda spaluje prvky (vodik, helium), postupne vznikaju coraz tazsie prvky. Kym je co spalovat, je dobre, ale raz sa zasoby paliva minu a hviezda zacne chladnut. Teda znizenim teploty sa znizi aj tlak a hviezda zacne kolabovat, zmrstovat sa.
Musim vlozit jednu vsuvku: Pauliho vylucovaci princip. Vravi, zjednodusene, jasnu vec: ze na jednom mieste nemozu byt zaroven 2 castice s rovnakymi ryhlostami a polohami. Cim su castice k sebe blizsie (mensi rozdiel v polohe), tym viac sa lisia ich rychlosti.
Pokracujem: opat nastane cas, ked sa kolaps hviedzy zastavi. Totizto, po case budu caastice pri sebe velmi blizko, z toho vyplyva, podla Pauliho principu, ze ich rychlosti sa budu musiet velmi lisit. A ten pohyb rychlych castic bude zasa drzat hviezdu v stabilizovanom stave, kolaps sa zastavi.
Takto vznikaju bieli trplaslici a neutrove hviezdy.
Avsak: aj pri Pauliho principe, rychlosti castic sa nemozu lisit viac ako o rychlost svetla. Teda urcite velmi hmotne hviezdy ani Pauliho princip nezastavi v kolapse, budu kolabovat dalej az sa zrutia do stavu s nekonecnou hustotou - ciernej diery. V strede ciernej diery (singularite) je zakrivenie priestorocasu nekonecne, preto z nej neunikne ani svetlo.
Vravi sa aj o cervich dierach, kt. teoreticky mozu existovat, spominal som to v nejakej sojej teme - Einsteinove-Rosenove mosty. Suvisis s tym vela zaujimavych veci pisal som o tom.
Pepa511: Tak sa s tymi vedomostami vytas, hlavnea som zvedavy na tie tvoje "biele diery", lebo o takomto fenomene som teda este nepocul...
Entropia je vlastnost fyzikalneho systemu, miera poctu vnutornych stavov (mikroskopickych konfiguracii) systemu, pri ktorych je makroskopicky stav systemu pre pozorovatela rovnaky. Ludovo miera neusporiadanosti systemu. Tolko oficialna poucka (ktora je ked to raz pochopite nadherne logicka), teraz to skusim vysvetlit.
Predstavte si salku na stole. Je zlozena z urciteho poctu nejakych molekul. Tieto molekuly by sme mohli mnoho sposobmi poprehadzovat tak, aby salka vyzerala navonok (pre pozorovatela) uplne rovnako. System - salka - ma urcitu entropiu, teda mieru poctu vsetkych tychto vnutornych stavov - vsetkych poprehadzovani molekul v ramci salky. Teraz si predstavte, ze salka padne na zem a rozbije sa. Aj system crepin ma nejaku entropiu. Je vacsia, ako entropia salky, lebo pre crepiny existuje pochopitelne omnoho viac moznych vnutornych stavov ako pre taky dokonaly celistvy utvar ako je salka. V podstate je to intuitivne logicke - neusporiadanost crepin je vacsia ako neusporiadanost salky. Tiez to intuitivne vedie k dolezitemu faktu: neusporiadanost sa s casom vzdy zvysuje.
Vratme sa teraz k povodnej teme - ciernym dieram. Z urciteho hladiska sa daju skumat vcelku jenoducho, lebo vonkajsi pozorovatel ich moze charakterizovat len malym mnozstvom vlastnosti (pri kolapse do ciernej diery sa straca vacsina charakt. vlastnosti hviezdy - inak povedane, z vela roznych hviezd moze vzniknut prakticky rovnaka cierna diera, cierne diery sa nelisia tak velmi ako hviezdy, z ciernej d. ziskame len malo informacii o hviezde, ktorou pred kolapsom bola) - teplota, entropia, hmotnost, rotacia a naboj.
Entropia ciernej diery, v zmysle ako som ju vysvetlil, je miera poctu vnutornych stavov, v kt. vyzera c.d. rovnako pre pozorovatela schopneho vnimat len jej rotaciu, hmot. a naboj. Klucovo zavisi od plochy horizontu udalosti ciernej d. (horiznot udalosti je hranica, spoza kt. neunikne c.d. ani svetlo)- existuje jeden bit informacie o vnutornom stave c.d. na kazdu fundamentalnu jednotku plochy horizontu udalosti.
ale ktovie...mozno by mas to vratilo v case alebo nieco podobne...