Ze po hroznej pracovnej skusenosti ako ucitelka, som si dokazala povedat, ze toto si nezasluzim a nasla som si idealnu pracu v uplne pre mna cudzom meste a kupila som si tam aj bytik, sice mini, ale je... Takze som sa nezosypala a dokazala som sa postavit a podarilo sa... ale to uz budu 4 roky... hm, odvtedy mam pocit, ze stagnujem a chcelo by to zas nieco podobne...
Raz som išiel autom na výlet s priateľkyním malým bratom. Tuším len venčit psa za dedinu v ktorej bývali. Kúsok za ňou bola asi kilometrová cesta lesom vedúca na miestne polia , kde bol kľud a psy sa mohli veselo vybehať. Cestou naspať sme videli isť po pri tej poľnej ceste mača a aj keď som chcel ísť proste ďalej, ako vždy keď uvidíte mačku niekde na ulici, niečo vo mne sa zlomilo a ja som dupol na brzdu a rozhodol som sa že už sa mi nechce len pozerať na to ako iné tvory trpia... Mača sa samozrejme zľaklo, keď om vystúpil a chcel ho zobrať. V okolí bolo samé malinčie a kriačiny do ktorých zabehlo a doteraz si pamtám ten pocit kedy sa moje rozhodnutie pomocť mu stalo nezvratné. Brodil som sa ostrými kriačinami, ktorých som sa bál i keď sme v lese podobné sračky kosili ručne s bandou žien na materskej a proste ani po pol hodine som nemohol prestať. V aute boli granule pre psy ale vyhladované mača sa až príliš bálo priblížiť a pocit kedy som ho až trošku drsným sposobom zachytil mi zostane v ruke do dnes. Bal som sa čo povie buduca svokra, ked jej donesiem taky darek domov, ale naozaj som nemohol inak, bol to tvor ktory sa bal aj ked nikdy nic zle nespravil. Nastastie to s nou vypalilo naozaj dobre. Vsetky lieky od veterinarky zabrali. Mnozstvo cervov ktore mal v sebe bolo desive a tak strasne smutne a blchy som mu po jednu po druhej vytahoval z kozucha vlastnymi rukami. Bolo to tak pracne ale proste som nevedel, naozaj nevedel prestat... bolo ich asi milion, na tak malom telicku. Som tazky nihilista, zivot pre mna naozaj nema zmysel, ale v tej chvili som si uvedomil ze sme na tom v tejto nezmyselnosti naozaj vsetci spolu, kazdy tvor co i len s naznakom myslienky je tu a trpí v nezmyselnosti, ktoru sme opriadli este vacsimi nezmyslami. Meno sme mu dali podla mačacieho kalendára a mena ktoré v daný deň bolo napísané: Howard (Howie). Neskor sme mu nasli uzasnu rodinu v Brne a skveleho kamarata v nej. Vyrastol z neho tak velky kocur, tak spokojny a milovany... Vela to vo mne zmenilo a zlomilo. Stal sa zo mna clovek ktorý pomohol kazdej osobe s problemom. Odvtedy som pomohol viacerým mačkám, viacerým ludom a stala sa pre mna samozrejmost, ze ked vidim niekoho kto si nevie pomoct sam ozve sa mi v ruke pocit ked som malého Howieho zachytil a ona proste ide vpred, nemysliac na dosledky a problemy, ktore casto s pomocou inym vyplyvaju... V mnohom som vdaka tomu blbec a som na to hrdý, pretože okamih, kedy sa zo mna tento blbec stal bolo prvy krat co nezmyselne bytie dalo mojmu zivotu zmysel.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
6 komentov
urobila som úplne dokonalé a krásne tiramisu a zajtra si ho s datom dáme po večeri
inšpirovala som Kerranga, aby si riešil svoj osobný život s odborníčkou
a tak celkovo som super
- praca
- moj mentalny progres za roky
- a to ze som dokazala odist z abusive relationship a s mega odhodlanim sa pustila do recovery