z ocovej strany sustavne podcenovanie, zhadzovanie, zosmiesnovnie, vybuchy hnevu a ventilacia si svojich problemov na mne
na mamku nemozem jedine krive slovo povedat, mozno jedine co jej trosku chyba je zmysel pre humor ale vzhladom na to ze zila s ocom, da sa pochopit ze ho postrada
Staci to, ze otec je po krk zadlzeny bezdak, sadista a alkoholik, ktory sa cely zivot ku mne choval akoby som mala mor a odkedy zhrabol majetok, tak ani nepredstieral zaujem?
A mamka dva roky nezamestnana a posledne dva mesiace slopuca ostosest, vyzadujuca kopec ubezpecovania, ktorej to neviete dopriat a mate chut ju akurat tak zavrazdit zo spanku?
ja som chodiacou výnimkou v tom, že deti skoro vždy dúfajú že nebudú ako ich rodičia otca síce moc nepoznám, ale zároveň som ani nemala moc možnosť spoznať jeho nedostatky a až na to že som ho 14 rokov nevidela je to celkom dokonalý otec a mama je najlepšia mama akú si viem predstaviť, jediné príležitosti pri ktorých si hovorím "toto v žiadnom prípade nemôžem raz sama ako matka robiť", je to že by ma najradšej odviezla na pohotovosť aj keď si kýchnem ale tak to je myslím celkom zanedbateľné
spôsob uvažovania a následne spôsob ich komunikácie jednak medzi nimi a zároveň so mnou .. ale tak to je vlastne ich identita, to akí sú, to sa zmeniť rapídne nedalo čiže ... síce mi to vadí a vadilo ale nedá sa s tým nič robiť iba to rešpektovať ..
na mame mi vadilo, že k môjmu bratovi mala iný (menej prísny) prístup ako ku mne... a aj teraz mi vadí pár drobností, ale to asi každému niečo ale inak sa máme radi a podľa komentárov čo tu pozerám tak som rada za rodinu akú mám
Ze si malo uzivaju život..to ma mrzi..ani teraz, ani pred tým ked sme boli súrodenci este malí...ziadne spoločné zážitky a dovolenky uz vôbec...komunikácia o intímnych veciach a s tým spojena dôvera absolútne žiadna
Nevychovávali ma. Otec ma zobral k svojej mame a tá sa postarala, on len zarábal peniaze, hoci sme párkrát boli spolu von, ale prestalo ma to baviť, on je strašne divný a nerozpráva veľa a proste je strašne tichý, proste flegmatik, som podobný, ale ostatní ma zmenili na osobu, ktorá nie je stále ticho a starám sa o druhých, som iný človek ako pred pár rokmi a celkovo v detstve. Mama je zase opakom otca, stále mi varila, aj keď som nechcel jesť a či sa mám dobre a stále mi volala kde som, či som v poriadku a dala mi aj z posledného, nakoniec ona je tá, ktorá má najmenej, ale dáva mi najviac. Jej rodičia už nežili, keď som sa narodil, takže s jej rodinou som sa veľmi nestretal, hoci má vzdialených príbuzných neďaleko bývajúcich a čo je smutné, lebo teraz sa už ťažko tvoria priateľstvá v rodine, keď ich nepoznám od detstva, keď sú mi ako cudzí a rodina je rozhádaná, neviem u koho riešiť, kto to začal, proste nezhody za blbosti, v ktorých som aj sám figuroval a sám som rozhádal pár ľudí neúmyselne. Proste v rodine je taká nenávisť a najviac ma serie na rodičoch, že sa rozišli a nakoniec sa aj tak teraz stretajú, ale nemajú sa radi, čo mi príde už zmyselné po tom, čo som zistil, že bolo medzi nimi, ale veľmi som vždy chcel mať normálnu rodinu, ale čo už. @nuda22
dakedy mi vadilo snáď všetko, dnes už nič. s bio otcom sa nestretávam, nevlastný tatko je super, a mamu ľúbim. naučila som sa brať druhých takých akí sú a snažím sa k nim správať ako vyrovnaný človek.
na otcovi mi vadi, ze je neuveritelne lenivy. nemal poriadnu pracu odkedy som na svete. v podstate je to vyskovy robotnik, zivnostnik, a za tieto fusky sa plati celkom slusne, ale aj tak. s jeho intelektom mohol byt uplne inde, ale on tak nejak cely zivot caka, ze sa z neho vsetci poseru, lebo je genius. ale to mi az tak nevadi, cert to ber, problem je, ze znacnu cast tejto jeho povahy som si odniesol aj ja. neviem, ci som to od neho odkukal, alebo je su to proste geny, no faktom je, ze ak by som ho nemal ako odstrasujuci priklad, skoncil by som uplne rovnako. teraz aspon viem, co (ne)mam robit, aby som sa tomu vyhol, ale s touto povahou to nieje vzdy lahke.
voci mame nemam najmensie vyhrady. obcas sa sice posekame, co je vzdy moja chyba, no ja som prilis hrdy na to, aby som si to pred nou priznal nebyt toho, tak nieje problem. teda je veriaca, minimalne svojim sposobom. neveri sice priamo v krestanskeho boha, no veri v existenciu nejakej antropomorfizovanej entity, ktorej zalezi na nasom kazdodennom zivote. aah...
Nezameriavam sa radšej na to, čo mi vadí.
A to, čo by som mohol vytýkať, sú veci, ktoré sú buď z dávnej minulosti,
alebo nie sú vhodné alebo dostatočne podstatné na zdieľanie.
Ohľadom otca v tomto niekedy v návale roztrpčenia hovorím, že mi dal dobrý príklad, akým nebyť a čoho sa vyvarovať.
Ale vždy si zas poviem, že by to mohlo byť aj horšie. Mohol by som mať za rodiča nacionalistu alebo puritánskeho katolíka.
Navyše prestal jesť zvieratá, piť alkohol, a tak ďalej, čo som bral ako naozaj veľkú zmenu.
Čo sa mamy týka, nemám žiadne výhrady, mala so mnou veľkú trpezlivosť v mojich najtemnejších a najnáročnejších obdobiach. Oboch každopádne akceptujem bezvýhradne, nesnažím sa ich zmeniť.
Ja síce s rodičmi ešte žijem, teda ... podľa toho ako sa na to pozriem. Rodičov mám rozvedených, ale to netreba podrobne rozpisovať. Na mamke mi vadí to, že stále sa sťažuje na prácu, čo je totálna hlúposť, nech si nájde druhú aj keď jej to určitý čas zaberie - no možno po tej snahe nájsť druhú prácu bude spokojnejšia (Jéj, konečne viem o čom sa mám s ňou baviť).
Mamkin priateľ, no, ten funguje ako "rušička" akejkoľvek činnosti. Keď chcem ísť von, že už sa ponáhľam proste na poslednú sekundu, tak ma vyruší a na poslednú chvíľu mi povie čo ešte mám doma spraviť.
Otec, pohodička, vychádzam s ním lepšie ako s ostatnými, pretože odjakživa sa mu snažím dokázať že niečo vo mne je, a v žiadnom prípade ho nechcem sklamať hlúposťou.
@pendecha Hm, teraz rozmyslam, ci sme sestry alebo co ale mam to s nasimi uuuplne rovnake. Avsak ja sa na vec pozeram takto - pohnute vztahy doma ma aspon neustale zenu, aby som cim skor odtialto vypadla... Pocitam, ze doma pobudnem este taky rok, dva a potom ma sem uz nik nedotiahne ani parom volov.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
28 komentov
Nie že by som ich nemala rada či bola nevďačná, to nie.
na mamku nemozem jedine krive slovo povedat, mozno jedine co jej trosku chyba je zmysel pre humor ale vzhladom na to ze zila s ocom, da sa pochopit ze ho postrada
A mamka dva roky nezamestnana a posledne dva mesiace slopuca ostosest, vyzadujuca kopec ubezpecovania, ktorej to neviete dopriat a mate chut ju akurat tak zavrazdit zo spanku?
voci mame nemam najmensie vyhrady. obcas sa sice posekame, co je vzdy moja chyba, no ja som prilis hrdy na to, aby som si to pred nou priznal nebyt toho, tak nieje problem. teda je veriaca, minimalne svojim sposobom. neveri sice priamo v krestanskeho boha, no veri v existenciu nejakej antropomorfizovanej entity, ktorej zalezi na nasom kazdodennom zivote. aah...
A to, čo by som mohol vytýkať, sú veci, ktoré sú buď z dávnej minulosti,
alebo nie sú vhodné alebo dostatočne podstatné na zdieľanie.
Ohľadom otca v tomto niekedy v návale roztrpčenia hovorím, že mi dal dobrý príklad, akým nebyť a čoho sa vyvarovať.
Ale vždy si zas poviem, že by to mohlo byť aj horšie. Mohol by som mať za rodiča nacionalistu alebo puritánskeho katolíka.
Navyše prestal jesť zvieratá, piť alkohol, a tak ďalej, čo som bral ako naozaj veľkú zmenu.
Čo sa mamy týka, nemám žiadne výhrady, mala so mnou veľkú trpezlivosť v mojich najtemnejších a najnáročnejších obdobiach. Oboch každopádne akceptujem bezvýhradne, nesnažím sa ich zmeniť.
Mamkin priateľ, no, ten funguje ako "rušička" akejkoľvek činnosti. Keď chcem ísť von, že už sa ponáhľam proste na poslednú sekundu, tak ma vyruší a na poslednú chvíľu mi povie čo ešte mám doma spraviť.
Otec, pohodička, vychádzam s ním lepšie ako s ostatnými, pretože odjakživa sa mu snažím dokázať že niečo vo mne je, a v žiadnom prípade ho nechcem sklamať hlúposťou.
Takže je to také "vyvážené".
ale aj tak ju ľúbim, aj keď jej šibká