Pomalý každý deň je nový zážitok, nová vedomosť, nová skúsenosť, o dobrodružstvá, objavy a zábavu nemám núdzu, ešte tak dokázať byť produktívnejší a nájsť si svoju spriaznenú dušu, a to už bude úplná paráda taký život. No aj bez toho nemám dôvod vôbec klásť si takúto otázku, preto aj zrejme takáto nepostačujúca odpoveď na ňu.
Kvôli čomu žijete? - kvôli vode, jedlu, kvoli tomu že mi odmalička celý svet hovorí že smrti sa treba vyhýbať, že život je dar a žiť ho je pekné
Čo vás motivuje? - že sa žije jednoduchšie a ľahšie v prijemnom modernom a z časti dosť automatizovanom prostredí
Čo vám prináša radosť? - napĺňanie fyzických a duševných potrieb .. napríklad, jedenie, sexualne uspokojovanie, priatelstvo, láska, rodina .. ale aj zábava, učenie sa a premýšlanie o živote
Uvedomujem si, ze zomriet vo mne chce vzdy len nejaka moja cast. Tak tej casti to dovolim, aby vo mne umrela a potom som rad, ze to bola len moja cast, lebo ked to nieco umrie v cloveku, zivot je hned krajsi a keby som to bral vazne, tak by som sa nevedel tesit z peknych veci, ktore zivot ponuka. Sice som skromny, ale na vine nie je zivot, ale postoj cloveka k Svetu. Uvedomujem si, ze aj ked vidim Svet uplne cierne, ze ked som maximalne smutny, tak stale kricim v duchu, ze to bude lepsie a ze zvitazim..(zvitazim!). No ano, obcas to nie je krik, ale len take vzlikanie, ktore by sotva niekto mohol zacut, ale ja mu rozumiem. A ten hlas stale hovori, ze (zvitazim, zvitazim, prekoname to a bude to lepsie). A ono sa to casom zmeni a mam znova sily (ako Fenix z popola). Nove sily, nove moznosti, nove motivacie, nove otazky, novy pohlad na Svet.... Az kym sa to nevycerpa. A potom to cele od zaciatku. Zivot je pekny.
čo?
že tam hore, kde už som bol pár minút, je skutočná láska, pokoj a šťastie...
smrť je len prechod do sveta, ktorý si človek svojim životom vyberie sám..... aj keď je môj život ťažký a idem po úzkej a tŕnistej ceste, teším sa, že raz vstúpim pod Otcov strechu a splyniem s ním spolu na veky...
pizza, hot-dogy, vyprážaný syr ale keďže je ťažká finančná situácia postačí úsmev človeka, čerstvý vzduch (ktoreho je tu trochu pomenej ako na dedine kde som žil 17 rokov) a debatenie s ľuďmi vyhýbať sa pocitu samoty, namiesto toho na niecom pracovat nieco citat pozerat alebo oddychovat spat
absolutne nic..uz ma ani netesia kadejake hlupe malickosti, z ktorych som sa potom vedela usmievat cely den
ale zabit sa nedokazem, tak mi ostava len dufat, ze sa mi zazracne zmeni pohlad na svet alebo ze (ne)stastnou nahodou zomrem idealne by bolo keby vecer idem spat a ostanem spat uz navzdy
Zmysel života.
Nedávno som počul hovoriť jedného nekonvenčného farára, ktorý sa stará o odvrhnutých ľudí o zmysle života. Nechcem to nikomu podsúvať - ale to čo by som sem napísal je oproti tomu málo múdre. Tak preto si to dovolím sem linknúť. Zaujímavé to začne byť až po minúte, keď prekonáte sladko-cukrové predsudky o náboženstve a započúvate sa do toho čo tento na pohľad jednoduchý farár z najmenšej a najchudobnejšej fary hovorí. Považujem ho za svätého. Tu je (s dovolením) link:
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
52 komentov
lepšie ako nič po smrti proste. Život je faaajn.
*lajf
Kvôli čomu žijete? - kvôli vode, jedlu, kvoli tomu že mi odmalička celý svet hovorí že smrti sa treba vyhýbať, že život je dar a žiť ho je pekné
Čo vás motivuje? - že sa žije jednoduchšie a ľahšie v prijemnom modernom a z časti dosť automatizovanom prostredí
Čo vám prináša radosť? - napĺňanie fyzických a duševných potrieb .. napríklad, jedenie, sexualne uspokojovanie, priatelstvo, láska, rodina .. ale aj zábava, učenie sa a premýšlanie o živote
že tam hore, kde už som bol pár minút, je skutočná láska, pokoj a šťastie...
smrť je len prechod do sveta, ktorý si človek svojim životom vyberie sám..... aj keď je môj život ťažký a idem po úzkej a tŕnistej ceste, teším sa, že raz vstúpim pod Otcov strechu a splyniem s ním spolu na veky...
ale zabit sa nedokazem, tak mi ostava len dufat, ze sa mi zazracne zmeni pohlad na svet alebo ze (ne)stastnou nahodou zomrem idealne by bolo keby vecer idem spat a ostanem spat uz navzdy
Nedávno som počul hovoriť jedného nekonvenčného farára, ktorý sa stará o odvrhnutých ľudí o zmysle života. Nechcem to nikomu podsúvať - ale to čo by som sem napísal je oproti tomu málo múdre. Tak preto si to dovolím sem linknúť. Zaujímavé to začne byť až po minúte, keď prekonáte sladko-cukrové predsudky o náboženstve a započúvate sa do toho čo tento na pohľad jednoduchý farár z najmenšej a najchudobnejšej fary hovorí. Považujem ho za svätého. Tu je (s dovolením) link: