neviem, možno tie chvíle, keď som si niekedy s mamkou len tak ľahla na posteľ a hovorili sme si, že ako veľmi sa ľúbime ("ľúbim ťa" "ja teba viacej" "ja teba ako celú zemeguľu" "a ja teba ako celý vesmír")....
všetko. chodenie do lesa, množstvo času na čítanie kníh, žiadny internet, večerné hranie schoviek, matie nejakých kamarátov v tejto diere (no dobre, nechcem tu mať kamarátov, ale vtedy boli dobrí), celodňové hranie s hračkami, v ktorom som videla nejaký zmysel, všetky tie hlúposti, čo sme robili, ako na nás stará Sopková kričala, že nás nechá postrieľať na vojne, kúpanie v Orave, šplhanie sa po stromoch, hranie so sestrou pred spaním: aký, kto, s kým, čo robili,kde a kedy... a kopec ďalších vecí, na ktoré si už ani nespomínam
Keď som bola malá, nemala som pocit, že som sama. Chýba mi brat, bratranci, rodinné opekačky, túry... Chýbajú mi rodinné posedenia, kt. boli úplné. Nepamätám si, kedy sme boli naposledy spolu tak, že niekto nechýbal.
z toho menšieho detsva, to množstvo blbosti čo sme povymíšlali, prúsery, zvonenie na paneláky a taketo, ten strašný mámpičizmus. Teraz mám problém len ako vypadnuť z domu....viem, že už lepšie nebude a ako mi to bude za pár rokov chýbať :/
kung fu s mojím bratom, pozeranie rozprávok, hranie sa s hračkami, chodenie do obchodu s babkou, hranie sa na školu s plyšáčikmi, vymýšlanie nových slov, hravosť, váženie si vecí, bezstarostnosť, smiech, úsmev, fantázia, kamoši ktorých teraz nemôžem nazvať kamarátmi, dedko, babka, život bez počítača, keĎ som povedala neslušné slovo - hneď som sa ospravedlnila čo teraz nie je možné, chodenie von - na húpačky, preliezky. Ach... chýbajú mi tie časy.
to blbnutie s kamošmi....hračky z kinderka,smiech a bezstarostný život...namiesto chatu dopisovanie na papierikoch..ale som rada že človek sa mení,teraz by som sa už nevrátila do detstva...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
71 komentov
A potom tá voľnosť...