Ahojte, tak mi napadlo, že cez leto idem už po štvrtýkrát do tejto ozdravovni.. Bol tam už niekto z vás? je to do 15 rokov.. Funguje to už aj 70 rokov, ak nie viac.. Ak áno, aké máte skúsenosti? mne sa tam páči.. Tí ľudia a tak) nejaké názory ataak
uff, tu už celkovo nenájdeš veľa ľudí, nieto ešte ľudí do 15 rokov a ešte takých, čo boli v tej ozdravovni...
ale ja by som sa takých zariadení desila, mať ,menej ako 15 rokov. ja sa takých zariadení vlastne desím doteraz.
pred par rokmi sme tam zabludili, ked sme turistikovali v miestnych lesoch. nezabudnutelny zazitok. dosiel za nami jeden typek a zacal na nas rozpravat tonom, akoby sme boli mentalne retardovani.
-"chlapci, ale vyete vy o tom, ze odtialto nemozete len tak odist?"
-"my tu nepatrime, my tadeto len prechadzame."
-"prechadzate? (prestavka, vazny vyraz, hlboky nadych). dobre. ale davajte si pozor. zacina sa stmievat a vnoci tu chodia medvede. brum. Brum. BRUM!"
dodnes neviem, co presne sa tam ozdravuje, ale po tomto som mal pocit, ze je to psychiatria
Liecia sa tam alergie, astma, problemy s dychanim, anorexia, obezita a tak Hej s tym medvedom mame skusenosti.. raz asi v 2012 tam pohode prisiel a prechadzal sa okolo vily.. ale dobre tam bolo, mam to tam rada.)
Och, Železnô To bol horor. Uvažujem, že o tom raz napíšem knihu, stálo by to zato. Mala som vtedy 13, rodičia ma tam odviezli na týždeň a hneď prvý deň ma tam začali presviedčať, že rodičia ma len oklamali, že som tam na niekoľko mesiacov a že mám anorexiu. Mne aj rodičom bránili akémukoľvek, aj telefonickému kontaktu. Snáď každý deň som tam plakala, normálne som chcela aj ujsť odtiaľ. Nikto mi neveril. Po niekoľkých týždňoch sa rodičom podarilo ma odtiaľ vyslobodiť. Samozrejme, že namiesto pribratia som tam schudla pri tých stresoch. Okrem toho tie porcie boli aj tak nič moc, dávali to isté tým, čo chceli schudnúť aj pribrať. A to je len časť mojich zlých skúseností odtiaľ. (samozrejme napriek skalopevnému presvedčeniu pána doktora riaditeľa, ktorý ma presviedčal, že ma videli zvracať do záchoda, sestričiek a všetkých ostatných som žiadnu anorexiu nemala, keďže vždy som naopak odmala veľmi chcela pribrať). Ale niektorým ľuďom nevysvetlíš proste, jeden z mojich najhorších zážitkov z detstva.
@notme Z mojich skúseností - oni sa minimálne hrali na kombináciu psychiatrie a väzenia Mali ste šťastie, že sa vám podarilo uniknúť a nezavreli vás tam
Inak ale nad tou knihou fakt uvažujem Myslíte, že by si to niekto chcel prečítať? Dokonca mám v denníku aj dosť detailné zápisky, lebo keď ma odtiaľ pustili, nevedela som sa z toho psychicky dlhšiu dobu spamätať a pomohlo mi až vypísať sa. Bol by to taký psycho thriller/dráma. Samozrejme mohla by som ten príbeh upraviť a pozmeniť tak, aby bol ešte zaujímavejší. Ale stále by to bolo inšpirované skutočnou udalosťou...
Inak ešte @ajkonix tam bol, zhruba v tom období keď ja. Zistila som to kedysi tu na Birdzi. Ale on sem už asi nechodí. V každom prípade písal mi, že on má odtiaľ tiež desivé zážitky.
@azizi give me give sis .D aj ja som si prešla OZDRAVOVNOU .D
Mňa zasa presviedčali že mám nábeh na obezitu. Ako nikdy som nebola vychudnutá ale ani tlsta, ordinačné decko ktoré netreba nútiť jesť. Nič iné. A navyše odmala som mala hafo pohybu. Ale nevadí .D
Prestavali sme systrm tak či tak .D
Ja som tam bola cca pred 10/11rokmi....
Bolo to kvôli drobným alergiam na pele a roztočom, ale hlavne to fungovalo ako 3tyzdnovy tábor v horách za 1000sk . polka deti tam boli z miestnych detských domovov.
na letáčiky u doktora nám sľubovali bicykle,horské slnko, overaie čučoriedok, náuky o prírode a kvalitnú zdravotnú starostlivosť.
Odišla som odtiaľ so všami a silným zápalom priedušiek (doktor ozdravovne pri asi 3jeho návšteve že má fakt bolia pluca a kašlem začal po mne kričať že to len chcem upútať pozornosť a dostať sa k mame pod sukňu)
Porcie dávali malé, jedlo nebolo chutné, ja som nemohla chodiť na dupľu, keďže mi netrcali rebra. Ale ako sme sedeli 4 za stolom, dve baby boli priebercive tá vždy sme symbiozivo si vymenili taniere .Dá dojedli.
Raz, keď našej skupine po 2 týždňoch dovoliili ísť na čučoriedky, sme sa ich s kamoškou prezrali, nabrali si ich do sáčkov, tam sa zaparili a potom sme ich celý deň jedli....sestra keď to videla tá po nás kričala že sa posereme a že nie sme normálne. OMYL! V ten večer podávali pokazené jedlo a CELA OZDRAVOVNA vratane personálu grcala a stala na chodbách v noci, lebo záchody boli obsadené. Len ja a kamoška sme boli vysmiate, fakt len dvr osoby, lebo nás zapieklo z čučoriedok. In The face sestra!
A ohľadom mobilov. Malá som šťastie že som bola na izbrle s vnučkou hlavnej sestry, lebo vnučka mala výhody proti režimu a teda aj ja. Napr. Všetky sladkosti od rodičov boli zamknuté skrini pri vchode (kolo myšiam akože). A raz denne si decká mohli brať. Ja nie. Lebo mi netrcali kosti. Ale vnučka mi dávala sladké čo jej babka vyberala zo sladkostí inyh deti.
Alebo, mohla som mať mob pri sebe. Ukázala mi jej skrysu, lebo pravidelne nám kontrolovali VSETKO.
A sprchovací nás sestry jaj riady v myčke aby šetrili vodou. Vďaka vnučke sme chodili spolu v čas, keď sa sprchovací sestry. A samé hlavne.
Ale bolo toho veľa .D ale ako ja som bola dosť decko do terénu takže zabaviť som sa zabavila ale toto bol taký hardcore že aj ja som si pár krát poplakala pri slabej chvíľke .D
A smiali sa mi že mi nejdú športy moc (problémy s koordináciou ale za to veľké nadšenie z hry a športový duch)
Ako jeden strašne wtf. Ja sa čudujem že to furt funguje dpc....
A chlapci a dievčatá bývali v iných budovách a neboli spolu ani v skupinách.
Sa mi páči, ako sa táto diskusia postupne radikálne vymanila z pôvodného nevinného zámeru jej zakladateľky
@lawey Och :/ Tak takto, keď som tam bola ja, tiež tam bola nejaká otrava z jedla a niekoľko dní tam všetci zvracali. Mne bolo našťastie len jeden deň trochu zle, takže aspoň z toho som obišla OK. Horšie, že tiež som tam ochorela. Mala som horúčku a cítila som sa úplne strašne. Tak ma jedna sestra nechala spať v takej miestnosti hneď vedľa ambulancie/kancelárie. A na druhý deň ráno sa išlo na hromadný výlet, tak mi povedala, že si mám pobaliť všetky veci a že pôjdem do druhej budovy na izolačku. Tak som si z posledných síl pobalila celý kufor a išla som za sestrou, za ktorou ma poslala. Tá mi totálne vynadala, že si to všetko vymýšľam. Lenže išiel okolo jeden chalan, ktorý bol pri tom, keď mi to tá prvá sestrička vravela, zastal sa ma, ale chudák, odniesol si to aj za mňa. Naštvane na neho nakričala, že aj on si vymýšľa. Tak som sa vrátila aj s kufrom pekne naspäť. A tie sprchy pravda, jak zvieratá nás tam sprchovali, si pamätám, že nám zostali vždy vlasy mastné ešte od šampónu. A teda mne sa zase smiali, že som z Bratislavy. Keďže tam boli všetci hlavne zo stredného, východného Slovenska. A že mi v "Blave" ani nevieme, čo je to práčka.
@antifunebracka Popremýšľam nad tým, ale moc sa mi do toho nechce... Nie že knihu by sa mi chcelo písať a už vôbec na to nemám teraz čas, ale mohlo by to byť zaujímavé.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
23 komentov
ale ja by som sa takých zariadení desila, mať ,menej ako 15 rokov. ja sa takých zariadení vlastne desím doteraz.
-"chlapci, ale vyete vy o tom, ze odtialto nemozete len tak odist?"
-"my tu nepatrime, my tadeto len prechadzame."
-"prechadzate? (prestavka, vazny vyraz, hlboky nadych). dobre. ale davajte si pozor. zacina sa stmievat a vnoci tu chodia medvede. brum. Brum. BRUM!"
dodnes neviem, co presne sa tam ozdravuje, ale po tomto som mal pocit, ze je to psychiatria
Mňa zasa presviedčali že mám nábeh na obezitu. Ako nikdy som nebola vychudnutá ale ani tlsta, ordinačné decko ktoré netreba nútiť jesť. Nič iné. A navyše odmala som mala hafo pohybu. Ale nevadí .D
Prestavali sme systrm tak či tak .D
Ja som tam bola cca pred 10/11rokmi....
Bolo to kvôli drobným alergiam na pele a roztočom, ale hlavne to fungovalo ako 3tyzdnovy tábor v horách za 1000sk . polka deti tam boli z miestnych detských domovov.
na letáčiky u doktora nám sľubovali bicykle,horské slnko, overaie čučoriedok, náuky o prírode a kvalitnú zdravotnú starostlivosť.
Odišla som odtiaľ so všami a silným zápalom priedušiek (doktor ozdravovne pri asi 3jeho návšteve že má fakt bolia pluca a kašlem začal po mne kričať že to len chcem upútať pozornosť a dostať sa k mame pod sukňu)
Porcie dávali malé, jedlo nebolo chutné, ja som nemohla chodiť na dupľu, keďže mi netrcali rebra. Ale ako sme sedeli 4 za stolom, dve baby boli priebercive tá vždy sme symbiozivo si vymenili taniere .Dá dojedli.
Raz, keď našej skupine po 2 týždňoch dovoliili ísť na čučoriedky, sme sa ich s kamoškou prezrali, nabrali si ich do sáčkov, tam sa zaparili a potom sme ich celý deň jedli....sestra keď to videla tá po nás kričala že sa posereme a že nie sme normálne. OMYL! V ten večer podávali pokazené jedlo a CELA OZDRAVOVNA vratane personálu grcala a stala na chodbách v noci, lebo záchody boli obsadené. Len ja a kamoška sme boli vysmiate, fakt len dvr osoby, lebo nás zapieklo z čučoriedok. In The face sestra!
A ohľadom mobilov. Malá som šťastie že som bola na izbrle s vnučkou hlavnej sestry, lebo vnučka mala výhody proti režimu a teda aj ja. Napr. Všetky sladkosti od rodičov boli zamknuté skrini pri vchode (kolo myšiam akože). A raz denne si decká mohli brať. Ja nie. Lebo mi netrcali kosti. Ale vnučka mi dávala sladké čo jej babka vyberala zo sladkostí inyh deti.
Alebo, mohla som mať mob pri sebe. Ukázala mi jej skrysu, lebo pravidelne nám kontrolovali VSETKO.
A sprchovací nás sestry jaj riady v myčke aby šetrili vodou. Vďaka vnučke sme chodili spolu v čas, keď sa sprchovací sestry. A samé hlavne.
Ale bolo toho veľa .D ale ako ja som bola dosť decko do terénu takže zabaviť som sa zabavila ale toto bol taký hardcore že aj ja som si pár krát poplakala pri slabej chvíľke .D
A smiali sa mi že mi nejdú športy moc (problémy s koordináciou ale za to veľké nadšenie z hry a športový duch)
Ako jeden strašne wtf. Ja sa čudujem že to furt funguje dpc....
A chlapci a dievčatá bývali v iných budovách a neboli spolu ani v skupinách.
@lawey Och :/ Tak takto, keď som tam bola ja, tiež tam bola nejaká otrava z jedla a niekoľko dní tam všetci zvracali. Mne bolo našťastie len jeden deň trochu zle, takže aspoň z toho som obišla OK. Horšie, že tiež som tam ochorela. Mala som horúčku a cítila som sa úplne strašne. Tak ma jedna sestra nechala spať v takej miestnosti hneď vedľa ambulancie/kancelárie. A na druhý deň ráno sa išlo na hromadný výlet, tak mi povedala, že si mám pobaliť všetky veci a že pôjdem do druhej budovy na izolačku. Tak som si z posledných síl pobalila celý kufor a išla som za sestrou, za ktorou ma poslala. Tá mi totálne vynadala, že si to všetko vymýšľam. Lenže išiel okolo jeden chalan, ktorý bol pri tom, keď mi to tá prvá sestrička vravela, zastal sa ma, ale chudák, odniesol si to aj za mňa. Naštvane na neho nakričala, že aj on si vymýšľa. Tak som sa vrátila aj s kufrom pekne naspäť. A tie sprchy pravda, jak zvieratá nás tam sprchovali, si pamätám, že nám zostali vždy vlasy mastné ešte od šampónu. A teda mne sa zase smiali, že som z Bratislavy. Keďže tam boli všetci hlavne zo stredného, východného Slovenska. A že mi v "Blave" ani nevieme, čo je to práčka.
@antifunebracka Popremýšľam nad tým, ale moc sa mi do toho nechce... Nie že knihu by sa mi chcelo písať a už vôbec na to nemám teraz čas, ale mohlo by to byť zaujímavé.