V posledných rokoch sa dosť rozmohlo "hádzanie ľudí do ignore". Najmä keď s názormi dotyčných ľudí nesúhlasíme prípadne nám lezú na nervy. Tak ma zaujíma Váš názor na to. Čo Vás vedie k tomu "vypínaniu" druhých? Nie je to skôr prejav slabosti nedokázať ich písať a vravieť si čo chcú bez reakcie na nich? Ignorovania ich komentárov "light", teda nereagovaním, miesto "hard" teda natvrdo si dokázať, že toho človeka v živote nechcem? A nevytvára to následne rôzne skreslené bubliny o svete, kde si pri sebe nechám len ľudí, čo zmýšľajú ako ja/ako chcem aby zmýšľali ľudia v mojom okolí?
alebo aj preto, že nemienim tolerovať vo svojom priestore, či už fyzickom, alebo virtuálnom, osobu, ktorá prekračuje všetky hranice slušného správania.
@thinkaboutjustice@4 jj, večná škoda, že nedostanem príležitosť spoznať niekoho, komu trčí slama z topánok a ešte neobjavil teplú vodu a mydlo ako hovorím, voči takýmto osobám sa vymedzujem a nepotrebujem s nimi mať nič spoločné.
Je ista hranica, po ktoru sa to da ignorovat, alebo si povedat - to je ale k* - a zasmiat sa.
Ale za tou hranicou je to uz ohrozenie vlastneho mentalneho zdravia.
Davno som vymazala vsetkych fasistov, antivaxerov, blahov, tupela co nevedia ani len gramaticky spravnu vetu poskladat.
A bolo to to najlepsie, co som pre svoje dusevne zdravie mohla urobit, a je mi to u prdele, ked to je pre niekoho “slabost”.
Zaklikla som prejav sily, lebo už vyše roka ignorujem zopár ľudí a nechcem s nimi nijako komunikovať, a zároveň ma to stojí strašne veľa sebazaprenia, aby som ich naozaj ignorovala slabosť to pre mňa bude, keď to poruším, a za to všetko čo robia im strašne naložím...ale zatiaľ sa držím a ignorujem
Rovnako sú ľudia, pri ktorých sú témy, ktoré sa snažím neotvárať, alebo ak s tým oni začnú, tak to proste ignorujem, lebo viem, že by to určite nedopadlo dobre, a dookola si o tom istom vymieňať argumenty, ktoré aj tak počúvam zo všetkých strán, mi nedáva zmysel. A pokaziť si priateľstvo pre niečo, na čom by sme sa nikdy nezhodli a skôr sa rozhádali, mi nepríde ok...
Prejav slabosti je to pre mňa skôr z druhej strany - keď je niekto ignorovaný a nevie to prekúsnuť..
Podľa mňa veľmi záleží od konkrétnej situácie. Stávajú sa prípady, keď niekto sám úmyselne vyprovokuje konflikt a potom z neho zdrhne, tým že si tú druhú osobu zablokuje... ehm! Vtedy to podľa mňa nie je prejav nadhľadu, inteligencie, sily, víťazstva ani ničoho takého, čím sa tá dotyčná osoba následne obhajuje. Je to čisté rakeťáctvo. Ja som vtedy vyhral tú diskusiu o hudbe, takže o to viem rozhodne najviac!
Haha, dobre sa smejem z hlodov.. Ja sa náhodou sprchujem denne, spotený do postele nevleziem a aj stále sa voňavkujem a voniam, zvlášť v spoločnosti a v prítomnosti baby. Do roboty chodím navoňaný, z roboty tiež a aj teraz mi pekne vonia pokožka po sprchovom géle Adidas, aj keď po starom korení (tzv. Old Spice) som voňal viac (zdá sa mi).
Inak a za úplne najväčšie kokotné balistické rakeťáctvo považujem, keď si vás dotyčná osoba zablokuje, ale aj naďalej vám bude písať, komentovať a podjebovať ďalšie konflikty, keď sa naskytne vhodná možnosť.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
13 komentov
alebo aj preto, že nemienim tolerovať vo svojom priestore, či už fyzickom, alebo virtuálnom, osobu, ktorá prekračuje všetky hranice slušného správania.
Je ista hranica, po ktoru sa to da ignorovat, alebo si povedat - to je ale k* - a zasmiat sa.
Ale za tou hranicou je to uz ohrozenie vlastneho mentalneho zdravia.
Davno som vymazala vsetkych fasistov, antivaxerov, blahov, tupela co nevedia ani len gramaticky spravnu vetu poskladat.
A bolo to to najlepsie, co som pre svoje dusevne zdravie mohla urobit, a je mi to u prdele, ked to je pre niekoho “slabost”.
Rovnako sú ľudia, pri ktorých sú témy, ktoré sa snažím neotvárať, alebo ak s tým oni začnú, tak to proste ignorujem, lebo viem, že by to určite nedopadlo dobre, a dookola si o tom istom vymieňať argumenty, ktoré aj tak počúvam zo všetkých strán, mi nedáva zmysel. A pokaziť si priateľstvo pre niečo, na čom by sme sa nikdy nezhodli a skôr sa rozhádali, mi nepríde ok...
Prejav slabosti je to pre mňa skôr z druhej strany - keď je niekto ignorovaný a nevie to prekúsnuť..