Zaujíma ma či ste sa už stretli s niekym z netu po nejakom písaní.Mne sa to už stalo,cez net celkom sypmoš rozumeli sme si ale realita úplne iná ako cez internet,ani nie výzor ale správanie "spoločné záujmy" sme mali očividne len cez internet na stretnuti
Ja som si 2mesačnom písaní dohodla stretko s jedným týpkom hrozne sa mi páčil zjavne aj ja jemu a bolo to trapne príliš trápne cez net sme si už všetko napísali a realne sme sa ani nemali očom baviť skôr sme našli viac negatív ako pozitív. Ešte ma podpichol či si to nezopakujeme Ale o pár týždňov sme sa stretli na diskotéke a nejak sme sa dali do reči a šlo to.. ani neviem ako som s ním už pol roka a "ten trápny týpek z netu" je teraz môj priateľ nikdy nevieš
stretla som sa s viacerými ľuďmi z netu, a ani raz by som to stretnutie nenazvala fiaskom, aj keď s nie každým sme stretnutie zopakovali viackrát ale napríklad aj môjho frajera som spoznala cez net
Ja sa nemam na co zatial stazovat, s kazdym som si vzdy celkom rozumela az na jedneho cloveka, s ktorym sme sa sotva mali o com rozpravat, pamatam si to trapne polhodinove ticho v parku a potom dalsie hodinove trapne ticho v kaviarni, snazila som sa to zachranit otazkami, ale nejak dotycny svoje odpovede nerozvijal takze to dopadlo dost biedne..a to sme spolu akoze "chodili", proste ticho ticho potom francuzak potom ticho dalsi francuzak znova ticho ..posledny krat ked sme sa videli tak som si daco vymyslela a hned som pobezala na prvy bus domov daleko prec lebo uz to bolo neznesitelne a mega trapne
ja mam s tymto tiez problem, ze na nete na mna clovek posobi inak ako potom nazivo... ja som sa dotycnym pacila, ale mne oni nie... neviem, ci som proste si ich stihla zidealizovat, kym sme sa stretli... alebo co. ako kecat bolo o com, ja som dost ten typ, ktoremu sa huba nezavre, ale nepreskocila z mojej strany iskra... s jednym aj hej po par stretnutiach, ale ako prisla tak aj odisla...
ale co som mala kamosku, s ktorou som sa stretla z netu, tak to bolo v pohode, rozumeli sme si aj nazivo
kazdopadne, pochopila som, ze nie som ten typ na internetove zoznamenia, radsej idem teda medzi ludi a zoznamim sa tak...
Ja som tak bol par krát,ale iba raz to dopadlo velmi, velmi dobre. Keď som ju zbadal, vyschlo mi v hrdle, roztriasli sa kolena a nevedel som povedať ani pol slova.Ale aj to ticho bolo vtedy príjemne Naštastie ona ma talent na rozprávanie za dvoch, tak rozprávala iba ona a ani jednemu to nevadilo a tak sme boli spolu takmer dva roky a bolo to najlepšie dievča na svete
Spoznala so takto kopu super ľudí ale zase isto sa mi viackrát stalo, že dotyčný bol too weird, prípadne ma priamo po prvom stretnutí pozval na svoju stužkovú (niekde do piče na východe), spýtal sa ma či mi môže dať pusu a na slušne formulované nie vyzeral že sa o chvíľu podreže (a to som ho ešte po tomto musela odprevadiť na stanicu či odkiaľ to prišiel, proste koniec sveta To som mala 17 asi.
Alebo jeden týpek ktorý bol na nete strašne v pohodičke mi začal rozprávať ako je v 23 rokoch panic a vlastne sa ani nebozkával a ja som nevedela či čaká že s tým niečo urobím alebo čo Vtedy mi ešte požičal knihu, ktorú mám dodnes doma, lebo sme sa už nikdy nestretli (ale chcela by som mu ju vrátiť len už naňho asi ani kontakt nemám a nepamätám si ani krstné meno)
Ale tak tých pozitívnych zážitkov je viac ako negatívnych
zwei, bolo to celkom zaujímavé, prvý krát viac adrenalínové a druhý v pohode, prekonala som sa celkom..
(chcela som aj blodžík napísať o tom, ale nenapíšem, bo je to trápne a dlhé a no one cares
@matwejo Inak pamätáš ako sme sa my dvaja prvýkrát stretli? Na šafku, to tam bol aj Kubo a ja som na to potom úplne zabudla, a keď som sa s ním cca rok dozadu bavila o Šafku, tak že no hej tam som bola s matwejom raz a mali sme dosť napiču shishu...no a Kubo že, no, tú som robil ja
Stretla som sa párkrát s ľuďmi cez net, väčšina bola v pohode, ale väčšinou sa stretávam za nejakým účelom, chodiť "lentak" von ma nebaví a skončí to väčšinou zle .. ale najlepšie sú také náhodné stretká, že si s niekým píšete a potom idete oproti sebe po ulici a kukáte na seba a dáte sa do rečí ptm aj normálne
stretká sú super vec ja mám čuch na ľudí asi lebo som sa vždy stretla iba so skvelým osobami a vždy to dobre dopadlo ... no väčšinou to boli chalani .. jedna baba...a asi 20 chalanov to bolo .. iba jedno stretko bolo fiasko keďže chalan došiel s frajerkou
raz som sa stretla s týpkom z pokecu a dokonca sme aj na rande boli párkrát a bol ti strašný fail, ale to som mala 14 a raz nejaký iný týpek z pokecu nedošiel, a to som ho poctivo čakala.
a potom som sa stretla s kopou ľudí z birdzu a nikdy to nedopadlo zle a sa celkom dosť kamarátim s daktorými teraz.
a minule som v meste stretla človeka ktorého mám už rok v priateľoch na fb ale ešte sme sa nevideli aj keď sme z toho istého malého mesta a máme kopu spoločných kamarátov, to bola celkom sranda
nedohadujem si nikdy stretká že "aha poďme sa stretnúť a rozprávať" Raz som sa s jednou tuto z birdzu stretol lebo sme žonglovali, potom s ďalším chalanom sme sa dohodli, že si zahráme na gitare a doteraz sa občas stretávame a jamujeme na intráku na chodbe
niekoľkokrát, asi 4 tuším, nie, počkať, okej, ideme zrátať,
...hm, vychádza mi to na 9, z toho jedného som spoznal inde než na birdzi, a všetky stretnutia boli, aspoň pre mňa, v pohode, žiadny výrazný rozdiel oproti tomu čo na nete.
hoci!
hoci!
ešte rok predtým to bolo "Vitaj, nová spolubývajúca! A teraz sa spolu opijeme, porozprávame si najväčšie životné tajomstvá, pohádame sa a uzmierime, pričom ma ukecáš na porušenie jednej z mojich morálnych zásad"
@mielikki inak mi napadlo... na kerého boha si mala tému tvojej bakalárky takú akú si mala? proste väčšina ludí z jazyk a literatúra majú rozbor dajakej tej knihy... oné tá čo nás učí fínčinu mala na bakalárke situaciu židov v 20. storočí vo fínsku z knihy jakejsi
a ty hento preboha, šak to je tak min. na magistrat nie?
mi tak napadlo že si idem dívac aké bakalárky kto mal ...nie ako kukac si ich, ale iba tému...
Náhodou! Aj ja som sa už parkrát cez net stretla ...
XA ... a niektorí sú vážne "skvelé kúsky"
Takže s jedným psychopatom som chodievala venčiť ... strašné žúžo ... po pár stretkách som prišla na to, že si nosí "zbraň" aby ma mal čím chrániť, ak by sa niečo udialo ...
V ten deň sme sa stretli mimo venčenia ... po škole .. .a ja som si vykračovala v opätočkoch, blúzke, hnedých nohaviciach ... no proste formálnejšie ako v teplákoch a botaskách ...
Zdrbal ma hneď ako som k nemu došla ... Že či to považujem za normálne, takto chodiť po meste! Ako si opätkami strašne ničím chrbticu! Ako provokujem ostatných ... a ako na mňa všetci čumia ... Čo si asi myslia ... Proste ... Z neho som sa spamätávala dlho, keď som si prehrávala tie večeri ... so zbraňou ... mimo ľudí
No a dnes sa na mňa nalepil stalker už má všetko .. som zvedavá ako to bude pokračovať
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
57 komentov
ale co som mala kamosku, s ktorou som sa stretla z netu, tak to bolo v pohode, rozumeli sme si aj nazivo
kazdopadne, pochopila som, ze nie som ten typ na internetove zoznamenia, radsej idem teda medzi ludi a zoznamim sa tak...
ja som taky aj realne ako na nete (aj ked realne "trosku" viac uchylacky humor, ked si to mozem dovolit)
a viem sa pytat vela
@hoperpohroma ale neviem ako by to vyzeralo, kebyze vypijes tie male piva tak 4, (ty alkac, )
Spoznala so takto kopu super ľudí ale zase isto sa mi viackrát stalo, že dotyčný bol too weird, prípadne ma priamo po prvom stretnutí pozval na svoju stužkovú (niekde do piče na východe), spýtal sa ma či mi môže dať pusu a na slušne formulované nie vyzeral že sa o chvíľu podreže (a to som ho ešte po tomto musela odprevadiť na stanicu či odkiaľ to prišiel, proste koniec sveta To som mala 17 asi.
Alebo jeden týpek ktorý bol na nete strašne v pohodičke mi začal rozprávať ako je v 23 rokoch panic a vlastne sa ani nebozkával a ja som nevedela či čaká že s tým niečo urobím alebo čo Vtedy mi ešte požičal knihu, ktorú mám dodnes doma, lebo sme sa už nikdy nestretli (ale chcela by som mu ju vrátiť len už naňho asi ani kontakt nemám a nepamätám si ani krstné meno)
Ale tak tých pozitívnych zážitkov je viac ako negatívnych
(chcela som aj blodžík napísať o tom, ale nenapíšem, bo je to trápne a dlhé a no one cares
a potom som sa stretla s kopou ľudí z birdzu a nikdy to nedopadlo zle a sa celkom dosť kamarátim s daktorými teraz.
a minule som v meste stretla človeka ktorého mám už rok v priateľoch na fb ale ešte sme sa nevideli aj keď sme z toho istého malého mesta a máme kopu spoločných kamarátov, to bola celkom sranda
...hm, vychádza mi to na 9, z toho jedného som spoznal inde než na birdzi, a všetky stretnutia boli, aspoň pre mňa, v pohode, žiadny výrazný rozdiel oproti tomu čo na nete.
a raz dokonca bolo prvé stretnutie nasťahovanie sa na mesiac danej osobe do bytu!
"čús ja som Lauriak a ty ma ubytuješ u seba!"
hoci!
ešte rok predtým to bolo "Vitaj, nová spolubývajúca! A teraz sa spolu opijeme, porozprávame si najväčšie životné tajomstvá, pohádame sa a uzmierime, pričom ma ukecáš na porušenie jednej z mojich morálnych zásad"
a ty hento preboha, šak to je tak min. na magistrat nie?
mi tak napadlo že si idem dívac aké bakalárky kto mal ...nie ako kukac si ich, ale iba tému...
XA ... a niektorí sú vážne "skvelé kúsky"
Takže s jedným psychopatom som chodievala venčiť ... strašné žúžo ... po pár stretkách som prišla na to, že si nosí "zbraň" aby ma mal čím chrániť, ak by sa niečo udialo ...
V ten deň sme sa stretli mimo venčenia ... po škole .. .a ja som si vykračovala v opätočkoch, blúzke, hnedých nohaviciach ... no proste formálnejšie ako v teplákoch a botaskách ...
Zdrbal ma hneď ako som k nemu došla ... Že či to považujem za normálne, takto chodiť po meste! Ako si opätkami strašne ničím chrbticu! Ako provokujem ostatných ... a ako na mňa všetci čumia ... Čo si asi myslia ...
Proste ... Z neho som sa spamätávala dlho, keď som si prehrávala tie večeri ... so zbraňou ... mimo ľudí
No a dnes sa na mňa nalepil stalker už má všetko .. som zvedavá ako to bude pokračovať
vlastne celkovo neviem písať odborné texty, vrchol mojej snahy bola práca na ten predmet, čo som mala s Burbľou (a to každý vie, že to bola recesia
ale ja som vravela o tej práci