Zosypala by sa mi psychika, no rodina a priatelia (myslím) by mi pomohli. Snažila by som sa bojovať čo najviac a myslieť pozitívne. Veď čo iné sa dá v takej situácii robiť...
ja vám neviem, keď sa nad tým tak zamyslím, mňa by to akosi ani netrápilo... oveľa viac by ma trápilo keby to bola nejaká blízka osoba, ale keby že ja... jebať na to
@p5ka umna rodina ma zabíjala práveže najviac lebo to dávali najavo že sa niečo deje a hlavne keď vidíš slzy v očiach druhých a vieš že to je za teba nerobí to moc dobre ... aspon mne
neviem.... ale asi by som spravila par veci ktoré som v živote nestihla...poprípade by som skusila nejaku alternativnu liečbu ale nie chemo. niečo ako dieta čo som videla aj v tv .... a tak dožívala by som.
neviem ako by som reagoval ja sám ale obdivujem ľudí ktorí sa s tým zmieria do takej miery že si z ťažkej chorby alebo postihnutia vôbc nič nerobia (alebo lepšie, robia si z toho aj srandu)...a tak by som sa snažil správať aj ja sám..
ani nehovor....moja babka mala rakovinu dva krát a odvtedy sa strašne bojím o nej aj hovoriť, bojím sa že ju dostanem (a ako)....a moja reakcia by bola (čo dúfam že nikdy nebude) asi @8 ....najprv by som bola strašne nasr...hnevaná, a potom s odstupom času by som sa snažila to nebrať tak vážne a prekonať to v prvom rade
@natall147 ou tak potom ti držím palce aby všetko dobre dopadlo.
Je dosť ťažké nad tým uvažovať a predstaviť si aké by to bolo. Viem, že by to bolo veľmi náročné na zvládnutie a na to, aby som to zvládla. Choroba je to najhoršie fakt čo môže človeka postihnúť :/
@lenuska175 hej ale ja mám s toho normálne traumu....proste mali sme to v rodine a ja ešte k tomu velký hypochonder si pod každou bolesťou, znemienkom vybavím rakovinu...viem šibe mi no...
Asi by som potrebovala byť chvíľku sama a všetko si v hlave urovnať ... a potom by som si začala naplno užívať život a aj z posledných síl by som si išla za svojím snom!
@forte hej uplne vazne... ked som bola decko tak som sa vkuse bala ze mam nejaku chorobu len som o niecom citala a uz som na sebe hladala priznaky (a aj som ich vzdy nasla ...aj teraz momentalne mam trochu zdravotne problemy a ako som si googlila tak jedno z ochoreni ktore som akoze mohla mat bola prave leukemia a uz som mala stresy ze co ked je to tak .. pripadne som mohla byt aj tehotna no nakoniec mam len zapal mocovych ciest tusim
tiez mam rodinnu anamnezu a bojim sa toho. je tu dost birdzakov, co rakovinu maju abo ju prekonali, len nvm, ci ich mozem verejne tagovat. no drzim ti palce, podla mna si velka bojovnicka (urcite vacsia nez ja) a ked si ju porazila raz, nepochybujem o tom, ze jej nakopes rit znova. a ja keby som to pocul, mrzelo by ma, ze som si nevazil zdravie
@natall147 Vyliečila, dávnejšie. A Svetielko je super, aj sa do niečo vrámci neho zapájaš? Na Kramároch pôsobí aj ten Klub Detskej Nádeje, ja som s nimi všeličo pobehala a našla som si tam veľa kamarátov
myslím, že nie je taký rozdiel medzi tým, či by som bola chorá ja alebo niekto koho mám rada. tak či tak by trpeli obe strany a myslím, že nie až tak rozdielne.
a neviem, čo by som urobila. myslím, že by som sa zrútila a potom vstala a .. neviem. ale vstala by som.
a úprimny obdiv všetkým, čo bojujú mám kamarátku, čo prekonala leukémiu, nevidela som nikdy silnejšieho človeka.
Vybral by som si čo najväčšiu pôžičku a poistil by som ju proti úmrtiu a potom by som si kúpil Colt 1911 a Hondu CR 500, ostatne peniaze by som asi rozmrdal po všetkých bohom zabudnutých miestach ...na chemo by ma nedostal nikto
Tiež by ma to sralo keby že sa ludia tvária ako keby som mal zomrieť a pritom mám celý život pred sebou...
Ťažko povedať čo by bolo keby nakoľko ju na štastie nemám ale keby som ju mal tak by asi znamenala len takú frázu bezcennú...
Treba si povedať že ľudia s ňou môžu žiť celý život. (je to myslené že nezomrú hneď teda vôbec ale môžu s ňou žiť plnohodnotne bez toho aby onej vedeli)
Viem onej niečo ale do diskusie je to na dlho.
A ak si pametám dobre tak jedna osoba vydala knihu o príbehoch s touto tematikou...
môj bratranec má...a myslím, že rodina to zvládala horšie ako on, lebo si to v mladšom veku až tak neuvedomoval
ale keď bol po chemoterapiách a transplantácii kostnej drene, tak sa povahovo a dokonca aj výzorovo veľmi zmenil, proste mal črty ako jeho brat, ktorý mu daroval tú kostnú dreň a vôbec sa nechcel dať ostrihať keďže mu už asi vlasy dosť chýbali..
ale teraz je už väčší a viem, že sa určite bojí, keby sa to vrátilo...nikdy nevieš
Moja krstná mama mala a našťastie ju prekonala. Vždy ak sa ma niekto pýta kto je môj vzor, pomyslím na ňu pretože popri tom všetkom zvládala výchovu dvoch detí a vedenie celej domácnosti ..... všetci ludia čo ju majú alebo mali sú podla mňa veľmi silný a ak by som niekedy rakovinu dostala (čo je dosť možné) chcem byť rovnako silná
sice nie som onko pacient ale viem sa do toho vzit- minule som po dlhej dobe podozrievania usudila ze mam asi fakt rakovinu a zacala som hrozne plakat... teraz som zistila ze to mozu byt aj ine veci nastatsie. ale onkochorobu mam v rodine- viem ake jet o ked ti povedia ze blizka osoba to má. je to hrozny sok, beznadej, clovek tomu nemoze uverit. ale ta osoba sa uzdravila. prajem to teda aj Tebe a zelam Ti aby si nestrácala nádej, a prisli ruzovejsie dni
najprv mi to akosi nedochádzalo...ale tak samozrejme že nie kladne..ale neplakala som...ale po siedmich mesiacoch mi to už začína liezť na nervy...ešte dva...možno tri
Plač nepomáha. Ja som to znášal psychicky veľmi dobre, ale fyzicky to bolo ťažké. Kto zažil, vie o čom hovorím. Na to aby ťa podporili máš rodinu a priateľov a na to ostatné sú tam lekári. Je to len choroba tak hlavu hore
Malo by to asi dve možnosti pokračovania : buď fuck that bitch a let´s fight alebo absolútny strach a utópia...v hraničných situáciach človek nikdy nevie, ale hádam a pre seba dúfam, že by to bolo skôr to prvé..pre teba len best of luck
Človek musí byť silný, veď predsa bojuje, teda ešte len začne... a nie že sa vzdáva, žiadne také treba to všetko prekusnúť, :/ može sa to stať každému z nás a tí ktorý boj vyhrali tím práve odovzádvam síc neviditelné, ale silné objatie , ked bude človek mysliet pesimisticky tak to aj tak dopadne, človek si može vsugerovať hocičo a v takejto situácii treba podporu a čo najvačšiu
No asi by som sa najprv rozplakala... potom by som niekoľko dní prežila ticho, sama v posteli, ledva by som sa niečoho napila, stále by som rozmýšľala a plakala... Spísala by som si zoznam vecí, ktoré chcem čo najskôr prežiť. Potom by som sa rozhodla a vsugerovala by som si, že vyhrám! No a už by som sa len vrátila k stereotypu "nemám problémy", snažila by som sa žiť čo najplnohodnotnejší život, splniť zoznam a vyliečiť sa! A keď by som sa vyliečila (lebo ja by som sa vyliečila) spravila by som niečo neskutočne bláznivé, aby som si uvedomila, že život je krásny, napr. by som si skočila BJ aj keď mám des z výšok, alebo paragliding ... A u mňa je celkom šanca že by som ju mohla dostať, mala ju starká z maminej strany a prastarká z tatinovej... Kto vie, možno ju aj mám, len o tom neviem Každopádne ľuďom, ktorý ju majú, prajem aby ju rýchlo porazili, suku jednu! Aby sa im už nikdy nevrátila a aby plnohodnotne dožili svoj (ptm už zdravý) život až do úctyhodného veku
strašne by ma to zobralo...určite by som sa veľmi dlho spamätávala...nepovedala by som o tom nikomu len by som si začala všetko viac vážiť a uvedomovať...asi by som videla svet úplne ináč...bála by som sa...ale robila by som všetko čo by ma napadlo a už by som nežila podľa pravidiel
Isiel by som si skusit base jump a este nejake srandy, potom by som si zohnal zbran a zabil by som par ludi (ktory si to zasluzia...), potom by som sa zabil sam... ale jedine kebyze to je nieco co sa neda vyliecit...
No myslím, že každý by si skôr či neskôr (ale myslím, že väčšina ľudí hneď) pomyslel, že môže kedykoľvek zomrieť. Takto sa nám dobre hovorí, že by sme nazbierali životnú silu a tak, ale fakt neviem, čo by som urobil. Určite by som sa najprv zosypal, ale viem, že moji blízki by ma podržali a donútili by ma nestrácať nádej na "vyliečenie". (Samozrejme, ak by som nemal rozsiahle metastázy).
@natall147 skoro denne vídam susedu s jej malou asi ročnou dcerkou ,ktora ma leukemiu. včera to dietatko vyzeralo v pohode,aj chodi ,ale pride chvila ked to na nu pride,a pokračuje boj o život,potom je zas v pohode. neviem v akom štadiu to ma to dieta,ale dufam ,že to zvladne. je tažke povedat aka reakcia by nastala keby sa to stalo mne,ale určite by som sa snažil zistit ako som na tom a snažil by som sa bojovat zo všetkich sil. my v rodine mame dedične rakovinove pripady. moja babka,aj moja mamka zomreli na rakovinu. moja krstna ju ma tiež,momentalne sa jej zhoršil stav ale verim že sa cez to prenesie, ale ja nechcem ani mysliet na to,že by na mna tiež niečo prišlo,no môže sa stat čokolvek a nečakane. natalia,ty nestracaj nadej,ja ti budem držat prsty aby sa ti stav zlepšil.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
85 komentov
asi by som stravil 3 dni sam, bez kontaktu s ludmi, nic by som nejedol a len by som rozmyslal, potom by som sa zacal snazit nieco s tym spravit..
asi by som aj vyhladal nejakeho psychologa...
a potom by som sa snažila užiť si život...
a zažiť čo sa dá
Rakovina je to najhoršie -.-"
A ono sa to zvláda niekedy dosť nahovno aj po dlhej, dlhej dobe. Dostaneš stavy z toho, že sa ti to vráti a to vie byť depka na dosť dlhú dobu.
preto sa mi veľmi páči tento film : » www.csfd.cz/film/306731-int...
prajem veľa šťastia @natall147
Je dosť ťažké nad tým uvažovať a predstaviť si aké by to bolo. Viem, že by to bolo veľmi náročné na zvládnutie a na to, aby som to zvládla. Choroba je to najhoršie fakt čo môže človeka postihnúť :/
ono, aj takéto svinstvo ti vie niečo dať, po tom, ako si tým prejdeš.
Tým samozrejme nechcem zľahčovať leukémiu, len v mojom okolí sa tak často nevyskytuje, skôr nádory na hlave.
a neviem, čo by som urobila. myslím, že by som sa zrútila a potom vstala a .. neviem. ale vstala by som.
a úprimny obdiv všetkým, čo bojujú mám kamarátku, čo prekonala leukémiu, nevidela som nikdy silnejšieho človeka.
@natall147 nevzdávaj sa
Tiež by ma to sralo keby že sa ludia tvária ako keby som mal zomrieť a pritom mám celý život pred sebou...
Ťažko povedať čo by bolo keby nakoľko ju na štastie nemám ale keby som ju mal tak by asi znamenala len takú frázu bezcennú...
Treba si povedať že ľudia s ňou môžu žiť celý život. (je to myslené že nezomrú hneď teda vôbec ale môžu s ňou žiť plnohodnotne bez toho aby onej vedeli)
Viem onej niečo ale do diskusie je to na dlho.
A ak si pametám dobre tak jedna osoba vydala knihu o príbehoch s touto tematikou...
A inak všetko naj k narodkam čo si mala
ale keď bol po chemoterapiách a transplantácii kostnej drene, tak sa povahovo a dokonca aj výzorovo veľmi zmenil, proste mal črty ako jeho brat, ktorý mu daroval tú kostnú dreň a vôbec sa nechcel dať ostrihať keďže mu už asi vlasy dosť chýbali..
ale teraz je už väčší a viem, že sa určite bojí, keby sa to vrátilo...nikdy nevieš
Vyhrala som .
ale pocit ,ked vieš ,že sa ti to môže vrátiť je uplne úplne strašný .
keby to mal nekdo blizky to by ma trapilo najvic, snazil by som sa byt mu nevem oporou, pomoct mu to zvladat a tak.
ale tebe drzim palce