(Keby) ste niekoho videli páchať samovraždu, ako (by) ste sa zachovali?
K otázke ma priviedlo (toto » www.birdz.sk/forum/smrt-na-v... ) nedávne fórum a predovš. jeho prvý komentár. Ďalej tiež krátka narážka na oživovanie zo strany záchranárov; po chvíli som si uvedomila, že je vlastne aj bežnou po
Keby som toho cloveka nepoznal tak by som zavolal 112 aby som si splnil svoju zakonnu povinnost. Keby to bol nejaky neprisposobivy pocernejsi obcan tak toho kkta este skopnem. Keby to bol niekto koho poznam najprv mu pomozem a potom mu dam taku facku ze sa s toho budes spametavat dalsi tyzden! A keby som to bol ja tak no co uz...
zabránila. pretože ak by si ten človek nevytvoril pre samovraždu dostatočné podmienky, čiže by sa neschoval tak, aby mnou nebol videný, tak sa nechce skutočne zabiť.
aj keď raz som už bola v takej situácii a nespravila som dosť...
kebyze som schopna pomoct mu, v tom zmysle ze sa odvazim a uvedomim sa dost skoro tak asi by som pomohla, povedzme aj cudziemu aj znamemu, pretoze keby sa chcel zabit aj po nevydarenom pokuse, spravi to znova, takze tam by to nemalo nejaky extra vplyv
ale co si pisala o znamom, ze by si rewspektovala jeho rozhodnutie, to uz co je? po prve kebyze vies ze ma take sklony a umysli, tak by si sa mu mala skor snazit pomoct pred pokusom o sebevrazdu a nie len stat a podporovat ho v tom
po druhe, ver ze neviem ako velmi by si respektovala rozhodnutie niekoho zomriet a prislo by k tomu, ani za toho pana by si ho nenechala zomriet ked ho mas rada
Ak to berieme teoreticky, snažila by som sa danú osobu zachrániť... Lebo chápem, že človek môže byť už úplne zúfalý, ale ja myslím, že vždy je šanca, že sa z tej situácie dokáže dostať, ak trochu zabojuje... Teda ak by bolo v mojej moci presvedčiť ho skôr, než to urobí, snažila by som sa presvedčiť ho a ak už by na presviedčanie bolo neskoro, snažila by som sa o záchranu života. Bez ohľadu na to, či ho poznám alebo či mi je blízky. (výnimku by som udelila samovražde v podobe eutanázie - ak je človek dlhodobo chorý, má silné bolesti a naozaj nijakú nádej na zlepšenie stavu)
Samozrejme, teória a prax sú dve rôzne veci, v praxi by som z toho možno ostala v takom šoku, že by som sa nezmohla na nič, alebo by som sa zosypala. Kto vie?
ak by to boli dobré dôvody, tak: "Okej, pokračuj, držím palce nech je prípadne na druhej strane niečo príjemné."
ak by to neboli dobré dôvody, tak by som mu v tom zabránil.
---
samozrejme nič z toho nie je myslené vážne ani založené na skutočnej skúsenosti, netuším čo by som spravil v skutočnosti, ale najskôr by sa asi prejavil nejaký ten inštinkt zabrániť mu v tom, mám pocit že to je tak nejak automatika.
ak vidím niekoho kto je v štádiu pokusu, tak ho kľudne ale urýchlene zastavím, kľudne lebo človek je v takej situácií prchký a urýchlene lebo času určite nebude nazvyš. posnažím sa to tej osobe vyhovoriť ponúknem jej to že si ju vypočujem a prejavím jej svoje pochopenie, úprimne jej poviem že som si tým prešiel a uvedomil som si že to naozaj nestojí za to hoci svet je taký aký je... je toho veľa pekného za čo stojí bojovať . proste ľudia podceňujú silu pochopenia. určite by som nešiel na to spôsobom - neskoč lebo ťa udriem a znehybním. Takéto násilie by som použil len pri extrémnych prípadoch keby to bolo nevyhnutné
a keby už je to po, tak závisle od situácie. Ak je to kdesi mimo verejnosti tak záleží od toho či by mal len zlomenú nohu alebo by bol totálne na šalát, len stále pri vedomí. V takom prípade je pomáhanie skôr naškodu. pri menších zraneniach zlúčitelných so životom samozrejme pomôžem, človek si vždy zaslúži druhú šancu, aj ke´d sa vzdá tej prvej.
ak je to na verejnosti tak v podstate rovnako, ale aj pri veľkých zraneniach by som - chtiac nechtiac nejako pomáhal, už len tým že zavolám sanitku a podobne.
nerobím rozdiel či je to mladá baba alebo 50ročný chlap. ľudia sme si všetci rovný (nieže niektorí rovnejší) a tak by som sa (verím že) zachoval, nemusím človeka poznať na to aby mal môj súcit. stačí že je to tiež človek.
ak by to bol ale niekto o kom viem že spáchal strašne zverstvá.. tak bez verejnosti by som mu nepomohol, iba mu povedal že dostal čo mu patrí. na verejnosti by som mu to povedal tiež ale z povinnosti by som volal záchranku.
a nie neseriem si do huby lebo rozdiel je pomôcť človeku a rozdiel je zachraňovať hovädo, hoci nikdy človek nevie čo má neznámy človek na svedomí, pokiaľ neviem čo je zač, je pre mňa ako každý iný čo si myslím že je logické
Myslím si, že v tej chvíli by som nevedela reagovať dostatočne rýchlo, pretože by som si nechcela priznať, že sa dívam na samovraždu a bola by som paralyzovaná strachom, že neviem, ako sa zachovať. Asi by som len tak stála a zmeravená by som sledovala ako sa zabije a do smrti by som si vyčítala, že mi na nikom nezáleží. Veľmi dúfam, že nikdy nestretnem samovraha v akcii...
Nepodporoval by som to, ale niesomkresťan, podľa mňaak by to bol po dostatočnom posúdení dospelý človek a nie nejaká 16tka sklamaná "láskou" nechal by som, nech sa odpúta od života.neverím v posmrtný život, ale nikomu to neberiem. A ak má byť pre niekoho "life" väzenie, tak odchádzam aj ja.
ono je to celkom "zabavne" sa zamyslat nad takouto situaciou,kedze...kedze. (ach)
ale,mozno by som sa ho spytala,preco to robi a s najvacsou pravdepodobnostou by mi to bolo luto,no vedela by som,ze ked sa k niecomu takemu rozhodol,mal na to dovod.
cize asi ako @10 (ovsem bez dramatickeho "stoj!").
Zabranila by som, ak by som mala ako. Sak ak to chce fakt, nebol to skrat a strasne tuzi zomriet, tak sa zabije niekedy inokedy. Ak mu len preplo, tak moze byt len rad.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
26 komentov
( (rofl )
aj keď raz som už bola v takej situácii a nespravila som dosť...
ale co si pisala o znamom, ze by si rewspektovala jeho rozhodnutie, to uz co je? po prve kebyze vies ze ma take sklony a umysli, tak by si sa mu mala skor snazit pomoct pred pokusom o sebevrazdu a nie len stat a podporovat ho v tom
po druhe, ver ze neviem ako velmi by si respektovala rozhodnutie niekoho zomriet a prislo by k tomu, ani za toho pana by si ho nenechala zomriet ked ho mas rada
Samozrejme, teória a prax sú dve rôzne veci, v praxi by som z toho možno ostala v takom šoku, že by som sa nezmohla na nič, alebo by som sa zosypala. Kto vie?
The trials we all go through gives us the strength to carry on.
Something within us burns, desire feeds the will to live.
A reason to believe I will see redemption.
*nechal by som si vysvetliť*
ak by to boli dobré dôvody, tak: "Okej, pokračuj, držím palce nech je prípadne na druhej strane niečo príjemné."
ak by to neboli dobré dôvody, tak by som mu v tom zabránil.
---
samozrejme nič z toho nie je myslené vážne ani založené na skutočnej skúsenosti, netuším čo by som spravil v skutočnosti, ale najskôr by sa asi prejavil nejaký ten inštinkt zabrániť mu v tom, mám pocit že to je tak nejak automatika.
@obliviate Nezabudni, že máš pred sebou ešte dlhú cestu. Tvoj pes vie len na povel zívnuť! Odísť zo sveta s takým dlhom? Že Ťa svedomie neškrie .
a keby už je to po, tak závisle od situácie. Ak je to kdesi mimo verejnosti tak záleží od toho či by mal len zlomenú nohu alebo by bol totálne na šalát, len stále pri vedomí. V takom prípade je pomáhanie skôr naškodu. pri menších zraneniach zlúčitelných so životom samozrejme pomôžem, človek si vždy zaslúži druhú šancu, aj ke´d sa vzdá tej prvej.
ak je to na verejnosti tak v podstate rovnako, ale aj pri veľkých zraneniach by som - chtiac nechtiac nejako pomáhal, už len tým že zavolám sanitku a podobne.
nerobím rozdiel či je to mladá baba alebo 50ročný chlap. ľudia sme si všetci rovný (nieže niektorí rovnejší) a tak by som sa (verím že) zachoval, nemusím človeka poznať na to aby mal môj súcit. stačí že je to tiež človek.
ak by to bol ale niekto o kom viem že spáchal strašne zverstvá.. tak bez verejnosti by som mu nepomohol, iba mu povedal že dostal čo mu patrí. na verejnosti by som mu to povedal tiež ale z povinnosti by som volal záchranku.
a nie neseriem si do huby lebo rozdiel je pomôcť človeku a rozdiel je zachraňovať hovädo, hoci nikdy človek nevie čo má neznámy človek na svedomí, pokiaľ neviem čo je zač, je pre mňa ako každý iný čo si myslím že je logické
ale,mozno by som sa ho spytala,preco to robi a s najvacsou pravdepodobnostou by mi to bolo luto,no vedela by som,ze ked sa k niecomu takemu rozhodol,mal na to dovod.
cize asi ako @10 (ovsem bez dramatickeho "stoj!").