Keby som ho ratal ako ten hmotny bod, logicky by ju predsa nemal obehnut ani keby ta korytnacka stala na mieste, nie to este ked ona sa hybe...nie?
Keby nie, tak este by som mal jednu teoriu...zajac vzdy spravi taky krok, ako je polovica tej vzdialenosti medzi nim a korytnackou - ale ako je ta vzdialenost prave v danom okamihu. A kedze korytnacka robi pomalsie kroky, moze zajac "namerat" tu vzdialenost vtedy, ked korytnacka bude prave robit nejaky krok /nameria teda vacsiu vzdialenost/ a vykroci vtedy, ked korytnacka krok dokonci a prave sa nebude hybat. Ale to je uz priblbla teoria, vidno ze som dnes cely den za pocitacom
Birkoff, v databaze je aj tak kopa miesta, a uvidis, ze za chvilu bude aj tu kopa prispevkov...aj ked mozno o nicom - ale ciel fora - interakciu - to splni
Birkoff: Hlboko ma mrzi, ze marim miesto, ktore by si inak urcite ty vyplnil nejakou temou urovne vznesenej, plnej nezmeratelne hlbokej logiky a zmyslu. Uvedomujem si, ze tym, ze som tu zapratal toto miesto a tym ti v tom zabranil, ochudobnujem ludstvo o moznost konfrontacie s tvojim unikatnym intelektom a jeho produktami, ktore by cely svet pohli dopredu. Citim sa hrozne vinny. Tusim spacham samovrazdu...
Mid: ano nedobehol by ju ani keby stala namieste. A ta teoria nie je priblbla, je zaujimava.
Avsak treba si uvedomit, ze v realnom svete nie vzdy platia klasicke zakony...
A vdaka vsetkym, ze ste sa ma zastali, ale dufam, ze si uvedomujete, ze ste vyvrheli ludstva... tym, ze podporujete takyto nezmysel, marite moznost skutocneho rozvinutia svojho ducha temami, ktore tu vdaka mne Birkoff nemohol zalozit
No dobre, pozrime sa na to v realnych podmienkach...korytnacka sa aj tak raz unavi a zastane. A ak ma vtedy zastat aj zajac, tak nakolko je zajac tazsi, posunie ho este ocosi dopredu vacsia zotrvacna sila alebo hybnost alebo nieco take...a v konecnom dosledku ju skor ci neskor urcite predbehne
Che: Preco si ma vyprovokoval?! Teraz neodolam a pokusim sa vysvetlit, co ten nazov znamena.
V aritmetike je definovany len sucet konecneho poctu scitancov. Avsak v analyze mame aj nekonecne sucty - nekonecne rady, napr.:
1+1+1+... donekonecna. Tneto rad zjavne nema sucet. Avsak berte si rad 1/2+1/4+1/8+... ked scitate coraz viac clenov, zistite ze sucet sa bude blizit k 1, ale nikdy toto cislo neprekroci. Preto berieme 1 ako sucet toho nekonecneho radu a vravime ze rad konveruje (k cislu 1).
Okrem nekonecnych radov, ktorych clenmi su cisla, existuju aj rady, ktorych clenmi su funkcie. Zjavne, ak bude mat takyto rad sucet, bude nim opat nejaka funkcia.
Pozname rozne typy funkcionalnych radov. Vynara sa prakticka otazka, ze ked mame nejaku funkciu, je casto naopak uzitocne tuto funkciu rozvinut do nekonecneho radu.
Ked funkciu rozvinieme do trigonometrickeho radu (nekonecny sucet sinusov a kosinusov), tento rad nazyvame Fourierov rad danej funkcie.
Ak tento rad od nejakeho clenu "odsekneme" vzikne nam len konecny sucet sinusov a kosinusov - Fourierov polynom nejakeho radu 1,2,3... Tak ako postupnost cisel, aj postupnosti funkcii (a teda aj Fourierovych polynomov) moze konvergovat - blizit sa k nejakej limitnej hodnote. No je tu viac typov konvergencii - rovnomerna, a hlavne ta podla stredu, ktoru by som tu popisoval, keby som ten nadpis myslel vazne. K tomu by som musel objasnit plno dalsich pojmov, cez limity, integraly atd. to uz tu nema cenu, hadam som to strucne priblizil.
No ok, uz nebudem napinat s tou korytnackou. Spominal som, ze v realnom svete nie su priamky a body. Nevyplyva vsak uz tohto, ze nemozu byt potom ani nekonecne male veliciny a teda ani dokonala spojitost? Myslim, ze to je jedine vysvetlenie: jednoducho nemozme stale delit na polovice. Raz prideme na vzdialenost, ktora sa uz rozdelit neda. Jednoducho to je najmensia vzdialenost, ktoru moze nieco prejst. Bud to prejde aspon tuto vzdialenost, alebo nic. Preto raz zajac predbehne korytnacku, lebo raz uz sa ta vzdialenost nebude dat rozdelit na polovicu. Priestor nie je spojity.
Z toho vsak vyplyvaju ovela hlbsie dosledky. Berme, ze zajac tu korytnacku predbehne za nejaky cas (vypocitali sme si ho). Ubehne polovica toho casu, potom polovica z tej polovice atd atd zasa to iste. Vlastne, ako je mozne, ze vobec bude "zajtra"? Ved vzdy este ostane polovica casu, ostavajuceho do prichodu zajtrajsieho dna. Opat vidim jedine riesenie: ani cas nie je spojity. Tiez "skokmi" po urcitych malickych intervaloch.
Toto forum zacina upadat... kam sa podeli 13 rocne baby, ktore maju problem s tehotenstvom alebo 12 rocne, ktore nevedia uspokojit svojho chalana? To boli zaujimave temy :o)
Pocuj Xenomorph, zatial som celkom zdielal tvoje nazory, ale to s tou nespojitostou casu a priestoru ma dostalo To uz nie. To si trosku prehnal Som za to, ze priestor a cas SU spojite.
Priklad: Letia proti sebe 2 castice. Co sa stane? Ocakavame, ze sa zrazia. Uvazujme, ze je priestor nespojity. Oznacme si najmensiu "prejditelnu" vzdialenost ako L. Nech T je cas, za ktory castica prejde vzdialenost L. Nech su castice v case t=0 od seba vzdialene l=4L. Potom ked sa castice k sebe blizia, v case t=1T budu od seba vo vzdialenosti l=2L a v presne v case t=2T sa zrazia.
Ale co ked budu v case t=0 od seba l=3L? Potom v case t=1T budu od seba l=1L... ku zrazke by malo dojst za 0,5T a kazda castica by sa mala pohnut o 0,5L. Ako by mohlo dojst ku zrazke, ak by sa castica nemohla pohnut o menej ako L?
Ciro logicky je to zaujimava a bystra uvaha , ale:
1. v reali su vsetky castice omnoho vacsie ako "L".
2. potom je tu este fakt, ze castice sa v reali nezrazaju, len sa k sebe priblizia, na urcitu vzdialenost (tiez omnoho vacsiu ako "L"), pri kt. sa odpudia silovym ucinkom. Teda aj keby existovali castice velkosti L, ich "zrazka" by prebiehala tak, ze by sa k sebe len priblizili a v urc. vzdialenosti, vacsej ako L, by zmenili smer pohybu.
Fourierov rad je trigonometricky rad prisluchajuci nejakej funkcii, nekonecny sucet sinusov a kosinusov, po scitani dostanes tu danu funkciu. To iste ako Taylorov rad funkcie, len tento nie je mocninny, ale trigonometricky. Pomery su komplikovanejsie, ale do trigonometrickych radov mozes rozvinut sirsiu triedu funkcii, nemas tu podmienky na diferencovatelnost. Fourierove polynomy su uplne analogicke s Taylorovymi. Postupnost Fourierovych polynomov je teda postupnost urcitych funkcii, ktora moze konvergovat podla stredu - to suvisi so strednou kvadratickou odchylkou funkcii.
problem usporiadania domen ordinalnych atributov pri indukcii generalizovanych anotovanych programov na hladanie riesenia fuzzy induktivneho logickeho programovania
Nekonecny ciselny rad asi poznas. Moze mat konecny sucet - cislo. Mozes scitat aj nekonecny pocet funkcii a eventualne je tymto suctom nejaka funkcia. Potom naopak mozes k funkcii hladat nekonecny funkcionalny rad, ktoreho suctom tato funkcia je - rozvinut funkciu do nekonecneho radu. No a tieto rady mozu byt rozneho charakteru... Pointa je ze casto sa naraba lahsie s funkciou ked je v tvare radu ako v normalnom. Na to to cele je.
Ale ved nekonecny geometricky rad sa da scitat lahko, nie? Vyjde to presne to cislo, ku ktoremu konverguje, ale prakticky je to samozrejme to, co si povedal, ze nekonecne male vzdialenosti neexistuju. Teda necital som to tu uplne celu temu podrobne, dufam, ze som neobjavil Ameriku -.-
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
32 komentov
Inak, ked som si precital ten nazov, nemohol som si to nepozriet
Namiesto zasierania DB týmto "spamom" tu mohlo byť niečo rozumné...
Je to zbytočné (vrátane tohoto príspevku, samozrejme)...
Keby nie, tak este by som mal jednu teoriu...zajac vzdy spravi taky krok, ako je polovica tej vzdialenosti medzi nim a korytnackou - ale ako je ta vzdialenost prave v danom okamihu. A kedze korytnacka robi pomalsie kroky, moze zajac "namerat" tu vzdialenost vtedy, ked korytnacka bude prave robit nejaky krok /nameria teda vacsiu vzdialenost/ a vykroci vtedy, ked korytnacka krok dokonci a prave sa nebude hybat. Ale to je uz priblbla teoria, vidno ze som dnes cely den za pocitacom
ja to viem ale nepoviem
Sice ani ja nechapem, ale nepovazujem to za blbost !
Ber to ako mpznost naucit sa daco nove
Mid: ano nedobehol by ju ani keby stala namieste. A ta teoria nie je priblbla, je zaujimava.
Avsak treba si uvedomit, ze v realnom svete nie vzdy platia klasicke zakony...
A vdaka vsetkym, ze ste sa ma zastali, ale dufam, ze si uvedomujete, ze ste vyvrheli ludstva... tym, ze podporujete takyto nezmysel, marite moznost skutocneho rozvinutia svojho ducha temami, ktore tu vdaka mne Birkoff nemohol zalozit
V aritmetike je definovany len sucet konecneho poctu scitancov. Avsak v analyze mame aj nekonecne sucty - nekonecne rady, napr.:
1+1+1+... donekonecna. Tneto rad zjavne nema sucet. Avsak berte si rad 1/2+1/4+1/8+... ked scitate coraz viac clenov, zistite ze sucet sa bude blizit k 1, ale nikdy toto cislo neprekroci. Preto berieme 1 ako sucet toho nekonecneho radu a vravime ze rad konveruje (k cislu 1).
Okrem nekonecnych radov, ktorych clenmi su cisla, existuju aj rady, ktorych clenmi su funkcie. Zjavne, ak bude mat takyto rad sucet, bude nim opat nejaka funkcia.
Pozname rozne typy funkcionalnych radov. Vynara sa prakticka otazka, ze ked mame nejaku funkciu, je casto naopak uzitocne tuto funkciu rozvinut do nekonecneho radu.
Ked funkciu rozvinieme do trigonometrickeho radu (nekonecny sucet sinusov a kosinusov), tento rad nazyvame Fourierov rad danej funkcie.
Ak tento rad od nejakeho clenu "odsekneme" vzikne nam len konecny sucet sinusov a kosinusov - Fourierov polynom nejakeho radu 1,2,3... Tak ako postupnost cisel, aj postupnosti funkcii (a teda aj Fourierovych polynomov) moze konvergovat - blizit sa k nejakej limitnej hodnote. No je tu viac typov konvergencii - rovnomerna, a hlavne ta podla stredu, ktoru by som tu popisoval, keby som ten nadpis myslel vazne. K tomu by som musel objasnit plno dalsich pojmov, cez limity, integraly atd. to uz tu nema cenu, hadam som to strucne priblizil.
No ok, uz nebudem napinat s tou korytnackou. Spominal som, ze v realnom svete nie su priamky a body. Nevyplyva vsak uz tohto, ze nemozu byt potom ani nekonecne male veliciny a teda ani dokonala spojitost? Myslim, ze to je jedine vysvetlenie: jednoducho nemozme stale delit na polovice. Raz prideme na vzdialenost, ktora sa uz rozdelit neda. Jednoducho to je najmensia vzdialenost, ktoru moze nieco prejst. Bud to prejde aspon tuto vzdialenost, alebo nic. Preto raz zajac predbehne korytnacku, lebo raz uz sa ta vzdialenost nebude dat rozdelit na polovicu. Priestor nie je spojity.
Z toho vsak vyplyvaju ovela hlbsie dosledky. Berme, ze zajac tu korytnacku predbehne za nejaky cas (vypocitali sme si ho). Ubehne polovica toho casu, potom polovica z tej polovice atd atd zasa to iste. Vlastne, ako je mozne, ze vobec bude "zajtra"? Ved vzdy este ostane polovica casu, ostavajuceho do prichodu zajtrajsieho dna. Opat vidim jedine riesenie: ani cas nie je spojity. Tiez "skokmi" po urcitych malickych intervaloch.
Priklad: Letia proti sebe 2 castice. Co sa stane? Ocakavame, ze sa zrazia. Uvazujme, ze je priestor nespojity. Oznacme si najmensiu "prejditelnu" vzdialenost ako L. Nech T je cas, za ktory castica prejde vzdialenost L. Nech su castice v case t=0 od seba vzdialene l=4L. Potom ked sa castice k sebe blizia, v case t=1T budu od seba vo vzdialenosti l=2L a v presne v case t=2T sa zrazia.
Ale co ked budu v case t=0 od seba l=3L? Potom v case t=1T budu od seba l=1L... ku zrazke by malo dojst za 0,5T a kazda castica by sa mala pohnut o 0,5L. Ako by mohlo dojst ku zrazke, ak by sa castica nemohla pohnut o menej ako L?
1. v reali su vsetky castice omnoho vacsie ako "L".
2. potom je tu este fakt, ze castice sa v reali nezrazaju, len sa k sebe priblizia, na urcitu vzdialenost (tiez omnoho vacsiu ako "L"), pri kt. sa odpudia silovym ucinkom. Teda aj keby existovali castice velkosti L, ich "zrazka" by prebiehala tak, ze by sa k sebe len priblizili a v urc. vzdialenosti, vacsej ako L, by zmenili smer pohybu.
Tym je hadam nastolena otazka zodpovedana
Myslim, ze ked niekto docital tu diskusiu az sem a nie je mat-fyzak tak si nieco asi nepekne pomysli
A napadlo ma take pekne trvedenie, s kt. skoro vsetci suhlasia. Citujem seba:
Ludia si vo vseobecnosti myslia, ze mat-fyzak je strasne mudry clovek. Ale ten mudry clovek sa denno-denne presvedcia, ze je strasny hlupak
problem usporiadania domen ordinalnych atributov pri indukcii generalizovanych anotovanych programov na hladanie riesenia fuzzy induktivneho logickeho programovania
ten uz vyzera trochu svihnuto
Nekonecny ciselny rad asi poznas. Moze mat konecny sucet - cislo. Mozes scitat aj nekonecny pocet funkcii a eventualne je tymto suctom nejaka funkcia. Potom naopak mozes k funkcii hladat nekonecny funkcionalny rad, ktoreho suctom tato funkcia je - rozvinut funkciu do nekonecneho radu. No a tieto rady mozu byt rozneho charakteru... Pointa je ze casto sa naraba lahsie s funkciou ked je v tvare radu ako v normalnom. Na to to cele je.