By ste sa divili čo človeka nenapadne, keď človek ponocuje..
Tak napríklad, mňa napadol taký príklad, že ako vysoko vyletí náboj vystrelený zo strelnej zbrane o rýchlosti 200m/s ak náboj váži 20g. Hráme sa, že ho vystrelíme priamo hore (9
HEHE, to neviem, ale minule bolo na Discovery taky dokument, ze strielali kolmo na hor s tym, ze ci ich padajuca gulka (ktoru predtym do hora vystrelili) moze zabit
To je dost jednoduche...takze...neidem ti to vyjadrovat pomocou vzorcov ale iba slovne, keby si to ozaj chcel tak ti to mozem napisat vo worde, ale mno... takze, zoberes si zaciatocnu rychlost gulky,prihodis k tomu spomalenie-gravitacne zrychlenie je v opacnom smere, preto spomalenie, dalej to zavisi na tvare gulky-potrebujes koeficient odporu-to najdes v tabulkach, mozno...to pripocitas k tomu gravitacnemu zrychleniu... hmm, vypocitas ako dlho letela gulka a podla toho uz vies vypocitat ako vysoko vyletela.... mno nevem ci som to napisal dobre, mam teplotu, ale tusim ze ano... od hmotnosti to tusim nezalezi, pretoze uz si tej gulke dodal energiu a gravitacne zrychlenie nezalezi od hmotnosti...hmm, ked tak v hlave s kalkulackou pocitam tak by mala vyletiet do vysky priblizne 2039,184m (bez odporu vzduchu) ... ale ozaj nie som si isty...ale da sa to vypocitat viacerimi sposobmi...
Ed: tomu ver, ze to daleko nepoleti ja to tipujem par metrov (ak vobec vyleti z hlavne . A hned vysvetlim preco:
Rychlost 200m/s je dost nizka a 20g dost tazka strela. Kedze 20g je cca 308grainov (v nich sa meria hmotnost strely povacsinou). Ako priklad kaliber .308 Winchester pouzivaju poniektori snipri a ich strely maju tak 160grainov (cca 10gramov) a ustova rychlost je cez tisic m/s
Ako pikoska ustovku cca 1OOm/s ma moja airsoftova zbran a tam mam municiu 0.25 a dostrel je tych 50m (rovno), kolmo na hor to bude zrejme nieco cez 10-15m.
Tvoj priklad podla mna nedosiahne vysku 10m, ale mozem sa mylit.
heh, myslim ze to nikto nevie naisto... samozrejme aj chavez moze mat pravdu... bo ani mne sa nezda ta rychlost... ale tha co uz...treba nad tym porozmyslat...
no miro016 ... v celku si to povedal dobre al estym ze od hmotnosti to nezalezi nesuhlasim ... hmotnost gulky tam hra velku ulohu si zober ze by si vystrelil 500 kg zelezny trezor ztej istej pistole cize by si mu dodal taku istu energiu myslis ze by letel tak vysoko ako ta gulka ??
2 Chavez: cim je strela tazsia, tym dalej doleti, lebo ma vacsiu zotrvacnost. nemozems to posudzovat kym nepoznas velkost strely a sucinitel odporu.
2 Miro016: Uplne zla uvaha, a hlavne nema so zadanim vela spolocneho.
Ked vyleti gulka z hlavne, posobi na nu odporova sila vzduchu priamo umerna hustote vzduchu (klesa s vyskou a teplotou linearne), dalej zavisi od konstant typickde pre danu strelu a od aktualnej stvorca rychlosti (v^2).
Potom na strelu posobi gravitacna sila velkosti G.m.M/(R+h)^2, kedze pole zeme je pre vacsie vysky nehomogenne.
Proti tomu posobi akoby zdanliva zotrvacna sila, umerna hmotnosti strely a jej (zapornému) zrychleniu. to si das dokopy, mas z toho humusne difke s ktorymi sa zapoti nejeden vysokoskolak a mas to.
Takze odporucam si to vygooglit pre nejake konkretne hodnoty alebo nieco zanedbaj, aby bol vysledok ako tak presny.
Inak ak strielas pod 45° uhlom, tak strela doleti do vzdialenosti priblizne rovnej dvojnasobku vysky (vyska je polovica vzdialenosti) do ktorej by vyletela, ak by si ju vystrelil zvyslo nahor (h=v^2 /2g).
Dostup nezavisi od hmotnosti! Vyska v lubovolnom case t je h = v0*t - (1/2) * g*t^2. v0 je zaciatocna rychlost, odratat vsak musime posobenie gravitacnej sily. Z toho mozeme doratat dostup (maximalnu vysku), ked za cas t dosadime cas vystupu T, po par upravach dostaneme ze dostup H = v0^2 / 2g.
Ked udelime telesam s roznou hmotnostou tu istu rychlost, vyletia rovnako vysoko. A v rovnakom case aj spadnu. Problem je v tom ze 100 kilovemu neviemcomu asi neudelis tak lahko nejaku rychlost ako kilovemu
Toto bola uvaha bez trenia. Ibaze tu nastava trenie v tekutinach (t.j. aj plynch - vzduch). Od povrchoveho trenia sa odlisuje tym, ze zavisi od rychlosti. Tato zavislost moze byt velmi kompikovana a zvacsa sa riesa specialne zjednodusene pripady. Pravdupovediac tu sa zrejme da ten dostup ratat iba komplikovane alebo zanedbat uplne.
Ked sa na to pozrieme cez Newtonov zakon F = ma
mg = ma
ibaze teraz F obsahuje aj trenie teda
ma = -mg-cv
tato rovnica popisuje ziadany pohyb.
zrychlenie a rychlost su druhou resp. prvou derivaciou drahy teda
mx'' = -mg -cx'
To je diferencialna rovnica pre dany pohyb. Jej riesenim je nejaka funkcia(e) urcujuce polohu (vysku) naboja v danom case. Tej funkcie potom uz len najdeme maximum a to je dostup. Riesenie diferencialnej rovnice je matematicka zalezitost.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
19 komentov
Rychlost 200m/s je dost nizka a 20g dost tazka strela. Kedze 20g je cca 308grainov (v nich sa meria hmotnost strely povacsinou). Ako priklad kaliber .308 Winchester pouzivaju poniektori snipri a ich strely maju tak 160grainov (cca 10gramov) a ustova rychlost je cez tisic m/s
Ako pikoska ustovku cca 1OOm/s ma moja airsoftova zbran a tam mam municiu 0.25 a dostrel je tych 50m (rovno), kolmo na hor to bude zrejme nieco cez 10-15m.
Tvoj priklad podla mna nedosiahne vysku 10m, ale mozem sa mylit.
2 Miro016: Uplne zla uvaha, a hlavne nema so zadanim vela spolocneho.
Ked vyleti gulka z hlavne, posobi na nu odporova sila vzduchu priamo umerna hustote vzduchu (klesa s vyskou a teplotou linearne), dalej zavisi od konstant typickde pre danu strelu a od aktualnej stvorca rychlosti (v^2).
Potom na strelu posobi gravitacna sila velkosti G.m.M/(R+h)^2, kedze pole zeme je pre vacsie vysky nehomogenne.
Proti tomu posobi akoby zdanliva zotrvacna sila, umerna hmotnosti strely a jej (zapornému) zrychleniu. to si das dokopy, mas z toho humusne difke s ktorymi sa zapoti nejeden vysokoskolak a mas to.
Takze odporucam si to vygooglit pre nejake konkretne hodnoty alebo nieco zanedbaj, aby bol vysledok ako tak presny.
Inak ak strielas pod 45° uhlom, tak strela doleti do vzdialenosti priblizne rovnej dvojnasobku vysky (vyska je polovica vzdialenosti) do ktorej by vyletela, ak by si ju vystrelil zvyslo nahor (h=v^2 /2g).
Ked udelime telesam s roznou hmotnostou tu istu rychlost, vyletia rovnako vysoko. A v rovnakom case aj spadnu. Problem je v tom ze 100 kilovemu neviemcomu asi neudelis tak lahko nejaku rychlost ako kilovemu
Toto bola uvaha bez trenia. Ibaze tu nastava trenie v tekutinach (t.j. aj plynch - vzduch). Od povrchoveho trenia sa odlisuje tym, ze zavisi od rychlosti. Tato zavislost moze byt velmi kompikovana a zvacsa sa riesa specialne zjednodusene pripady. Pravdupovediac tu sa zrejme da ten dostup ratat iba komplikovane alebo zanedbat uplne.
Ked sa na to pozrieme cez Newtonov zakon F = ma
mg = ma
ibaze teraz F obsahuje aj trenie teda
ma = -mg-cv
tato rovnica popisuje ziadany pohyb.
zrychlenie a rychlost su druhou resp. prvou derivaciou drahy teda
mx'' = -mg -cx'
To je diferencialna rovnica pre dany pohyb. Jej riesenim je nejaka funkcia(e) urcujuce polohu (vysku) naboja v danom case. Tej funkcie potom uz len najdeme maximum a to je dostup. Riesenie diferencialnej rovnice je matematicka zalezitost.