moj najvacsi uspech je niekolko striebier a bronz z celoslovenskych huslovych sutazi, skoda ze husle su mi uplne ukradnute a teda ani to nejako za uspech nepocitam.. v niecom v com by som chcela byt uspesna, mozno kreslenie, mozno riesenie sudoku ( ), mozno rockova kapela.. to sa mi nikdy nepodari (ach)
Okolo 30 diplomov, dve zlaté a jedna strieborná medaila z rôznych súťaží a olympiád od okresných po celoslovenské kolá (hlavne matika a geografia), ale nejako veľmi ma to nebavilo a robil som to kvôli donúteniu (alebo skôr takému vyžadovaniu), takže za nejaký osobný úspech to nepovažujem.
Najviditeľnejšie bolo asi 2. miesto na celoslovenskom kole pytagoriády (vtedy, keď ešte bol ťažký problém preraziť ďalej aspoň cez okresné, taká bola konkurencia). Dnes na to trénujem mladšieho brata a na okrese v pohode vyhral aj o rok staršiu kategóriu - deti sú žiaľ stále hlúpejšie a ísť na súťaž je v triede na posmech.
Bc.- ale vzhľadom k známkam zo štátnic to na chválenie nie je, úspešná príprava dvoch mladších súrodencov na monitor z matematiky a jedným sa budem veľmi chváliť, až keď sa (teda ak sa) podarí
bola som v ikei a kúpila som si zrkadlá a sviečočky a coldrex za polovičnú cenu (nie v ikei) a našla som aj cestu k zastávke a ani revízor ma nechytil a to je môj najväčší životný úspech!
uf, no ak sa dokonci a spusti ta appka ktoru riesime, tak budem uplne celi šťani stoho, lebo je to asi najkrajsie co som kedy nakreslil a este ked pridu novi smajlovia semkaj, to bude taky maly win!
hmm, ani neviem, za uspech povazujem napriklad, ked som este byval prvyrok na intraku, pri sturakoch som videl sediet babu plakat, tak som sa jej prihovoril a objal ju, a Miska zacala rozpravat, strasne vela o skole (medicina), ako sa snazi a nejde jej to, akych ma rodicov rozhadanych, o brigade co nema rada, bol som jej kupit bagetu, cokoladu, ked som siel uz na intrak od nej, usmievala sa a povedala mi, ze si chcela ublizit, ale ze uz ma lepsi pocit na srdci a ide zavolat rodicom... uz som ju v zivote nevidel...
alebo nepokazene prve bozkavanie, prvy zarobok, upecenie prvej pizze a tak,
ja som hrdá na to, že už nie som taký nehorázny sociálny retard, ako som bola hoci ešte stále mi očividne veľa vecí uniká.
a mám v sebe zvláštne spojenie logiky, matematiky a jazykov. to je tiež super.
a za svoj najväčší úspech považujem to, že ľudia, o ktorých si myslím, že sú to úžasní a krásni ľudia (tým, akí sú, nie, ako vyzerajú), ma majú radi. čau vktr!
moj najvacsi uspech bude ak sa dostanem na skolu ktoru chcem studovat...ale pokora je zakladom a uplne za uspech povazujem aj to, ze som spravil autoskolu napriklad
Nerada sa chválim, ale aspoň niečo málo napíšem...
13. septembra 2011 som považovala za úspešný, prijali ma na SŠ kvôli ktorej som aj plakala... pretože som sa na ňu chcela veľmi dostať (i keď mávam chvíle, kedy to ľutujem). 4. júna 2011 som prijala VII. darov Ducha Svätého (birmovka) a postupne som sa začala meniť...
A talent? Spievať, tancovať či hrať na nejaký hudobný nástroj neviem, ale viem pekne čítať, písať (a dá sa to využiť)...
fakt sa nemám čím chváliť jedine, že som sa umiestnila v bronzovom pásme po dvoch rokoch hrania na klavíri v 6tej kategórií, čiže ľudia ktorí si robia už druhý stupeň na zuš, ale aj to bolo také divné dosť
za najväčší úspech považujem, keď sa oproti mne posadí priateľka/priateľ a požiada ma o radu alebo o pomoc
a osobný talentový, že som po týždni v rakúsku, kt som začala tromi dňami neustáleho "ja" "gut" "danke", plynulo veselo kecala so zamestnávateľkou, že mi povedala, že na mňa čaká o dva týždne a že som sa vôbec odvážila tam ísť
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
70 komentov
V podstate by som mohla brať za úspech aj to, že ešte žijem a nezbláznila som sa (asi).
inak sa nerada chválim
@3 bože ja som vždy chcela hrať na husle a tebe to je jedno
Môj najväčší úspech je to, že som sa dokázala postaviť na nohy ked so mnou bolo zle.
Plus sa považujem za ambiciozneho človeka, ktorý si ide za svojím.. to je tiež dosť úspech v dnešnej dobe
Najviditeľnejšie bolo asi 2. miesto na celoslovenskom kole pytagoriády (vtedy, keď ešte bol ťažký problém preraziť ďalej aspoň cez okresné, taká bola konkurencia). Dnes na to trénujem mladšieho brata a na okrese v pohode vyhral aj o rok staršiu kategóriu - deti sú žiaľ stále hlúpejšie a ísť na súťaž je v triede na posmech.
a neznášam keď ma matka vychvaľuje v mojej prítomnosti
aj ked mi nikto neveril ze to spravim
najdenie sposobu, ako sa presadit s grafikou, ktorej sa venujem od konca zakladnej skoly...
moj zmysel pre humor ktory, ma casto zachranuje...
automaticka znalost gramatiky a rozlisenie i/y
top 20 v 30tisicovom serveri v Day of Defeat
hrozne rada na to spominam
A v ktorý ročník si tam bola?
Ja hrozne rád zas spomínam ako môj vyhraný pobyt do Bulharska chceli vymeniť za jednodňovú návštevu Viedne.
alebo nepokazene prve bozkavanie, prvy zarobok, upecenie prvej pizze a tak,
a mám v sebe zvláštne spojenie logiky, matematiky a jazykov. to je tiež super.
a za svoj najväčší úspech považujem to, že ľudia, o ktorých si myslím, že sú to úžasní a krásni ľudia (tým, akí sú, nie, ako vyzerajú), ma majú radi. čau vktr!
to mi pripomína, už takmer 4 roky nebývam s rodičmi, to je pre mňa asi najväčší úspech (a veci s tým spojené, starať sa o seba, zarábať atď.)
ale nie je to "najväčší úspech" skôr najväčšia potecha.
Raz som vyhrala prvé miesto v literárnej súťaži (ale medailu som stratila :/ )
13. septembra 2011 som považovala za úspešný, prijali ma na SŠ kvôli ktorej som aj plakala... pretože som sa na ňu chcela veľmi dostať (i keď mávam chvíle, kedy to ľutujem). 4. júna 2011 som prijala VII. darov Ducha Svätého (birmovka) a postupne som sa začala meniť...
A talent? Spievať, tancovať či hrať na nejaký hudobný nástroj neviem, ale viem pekne čítať, písať (a dá sa to využiť)...
a osobný talentový, že som po týždni v rakúsku, kt som začala tromi dňami neustáleho "ja" "gut" "danke", plynulo veselo kecala so zamestnávateľkou, že mi povedala, že na mňa čaká o dva týždne a že som sa vôbec odvážila tam ísť