Priznám sa, že ja som niekedy veľmi a neustále nad tým premýšľam, a vtedy to je ešte horšie keď sa na to sústredím, a vtedy trepem samé debiliny dve na tretiu neviem čo hovorím, alebo rozmýšľam len nad tým čo povedať Podľa mňa to majú hanblivý ľudia ve
som ... pramení to z toho že mám nízke sebavedomie
nedokážem napríklad vystupovať a rozprávať pre viac ako 3-4 osoby ... (ktoré musím samozrejme dobre poznať) cítim sa nesvoj proste
keď už som si trochu istejší ľuďmi a poznám ich ako myslia a reagujú tak tá hanblivosť prirodzene odpadáva, ťažko sa mi jedná proste s človekom o ktorom skoro nič neviem
hanblivá som keď sa mám zoznámiť s novými ľuďmi, vždy mi robí problém prvých pár momentov komunikovať, no za chvíľu (niekedy je chvíľa niekoľko dní, niekedy niekoľko minút) sa prevrátim úplne o 180°
a som veľmi hanblivá čo sa týka odhaľovania svojho tela, nenávidím, keď sa musím vyzliecť, neviem prečo.
Vo vseobecnosti ani nie. Nemam problem s cudzimi ludmi, akoze sama ich neoslovujem, ale ked musim, tak co uz, a nijako zvlast ma to nevycerpava.
V jednom pripade som ale sialene hanbliva.... a ludia co ma poznaju, tomu tazko uveria, pokym to nevidia stale som nenasla ucinny sposob, teda mimo to - vyhybat sa tqkym situaciam
neviem. zavisi to od ludi a situacie. ak mam co povedat alebo ked som chodil vystupovat, uplne som si uzival, ze na mna hladi komplet cela sala ludi a cim viac, tym lepsie. som rad v centre pozornosti ale len ak nejaku spolocnost zabavam alebo nieco mudre hovorim. inac som asi hanblivy. neviem. ludia, ktori ma poznaju vravia ze nie ale ja si myslim, ze ano. asi 50:50.
ja som veľmiii
mám trošku problém s novými ľuďmi a s veľa ľuďmi a tak, ale zároveň nemám problém sa s niekým neznámym rozprávať.. alebo keď treba tak viem donútiť aj väčší počet ľudí aby ma počúvalo. Ale inak ú, nie, nikoho sama neoslovujem, málo rozprávam etc etc..
hm... nie je to hanblivost co mna trápi, ale skôr naučená bezmocnosť pre tých co nevedia » sk.wikipedia.org/wiki/Naučená_...
a neviem co je viac horsie, ci hanbenie alebo toto... ale myslim ze toto
proste neviem komunikovat s cudzimi ludmi a trva mi to trochu dlhsie ako beznemu ludkovi nadviazat osobny kontakt s niekym novym kedysi som to riesil s chlastom a celkom to fungovalo... teraz nepijem a je to napicu!
nepovedal by som, ze som az privelmi hanblivy, ale uz z celkoveho prejavu druhej osoby vicitim, ze nie sme "na jednej vlne" a tym to padlo; nemusim byt a ani nechcem byt s kazdym kamarat za kazdu cenu a rozpravat sa o banalnych somarinach to tiez nie
@18 presne, ja jednoducho keď spoznám niekoho s ktorým si padnem tak hanblivosť a ostatné blbosti idú preč, ale keď nepadnem tak sa môžem snažiť koľko chcem i tak to nikam nevedie...
ja som tiez hanblivko, ale neviem ci je to hanblivost alebo skor nekomunikativnost alebo nekomfortnost v blizkosti vela ludi - neznamych ludi - ludi s ktorymi sa mi nechce/nemam chut sa zblizovat, cojaviem mozno som len drbnuta
ked niečo rozprávam na verejnosti, furt mám paranodiný pocit, že ma niekto ohovára, šušká a skenuje môj xicht tak asi preto ale ked som bola malá, nebola som trémistka, je na čase sa do toho vrátiť
moja spoločenská rovina hanblivá nie je... vobec...trocha tremy tam je ale inak nie
v nej som byvavala donedávna v
čšinu času
a moja osobná rovina hanblivko je .)
avšak dokažem podla potreby striedať tieto roviny čiže supppr
Nemam problem sa ozvat k cudziemu cloveku, hovorit pred velkym publikom, priecit sa tlaku vacsej skupiny alebo inak sa iniciativne prejavovat. Nemam problem akoze robievam to a som toho schopna, ale vnutri trosku umieram Tajne si myslim, ze ma vsetci ludia maju za totalnu picu totiz.
U mna je divne to, ze som dost velky extrovert a navyse aj hravam pred stovkami ludi a nemam problem, ani tremu...ale akonahle som v dave cudzich ludi, tak sa citim dost divne a neprijemne...Ked som v tom dave s kamoskami, tak to je lepsie, ale ked som sama v uplne cudzom prostredi, tak sa radsej drzim bokom a snazim sa byt co najpriehladnejsia.. A vsetci co ma poznaju to beru ako uplne divnu vec, lebo ked som v skole, vonku a podobne dokazem robit hocijake blbosti, viem o hocicom hovorit aj cele hodiny a v cudzom prostredi som ticho
Ja si neviem pomoct ale absolútne sa nehanbím, každému poviem priamo co chcem alebo co si myslim alebo aj zadrem take veci co sa odohrávajú pravdepodobne len v mojej hlave a je mi to jedno dost
Aj pred vela ľudmi mam dost v pici... No neni to vzdy dobre
Vychádza to podľa mňa z temperamentu.Napr. taký melancholik - introvert, sa bude viac hanbiť, bude v spoločnosti nesmelý, ak do nej vlastne príde. Ale taký cholerik, či sangvinik, sa rýchlo zoorientujú, a majú tak menšie predpoklady na hanbenie sa. Rýchlejšie sa adaptujú prostrediu a radi riskujú a vyhľadavaju spoločnosť.
ano,som a velmi. nikdy nezacinam konverzaciu, mam problem hovorit pred neznamimi ludmi. dokonca som parkrat zazila taku extremnu hanblivost, o ktorej som ani nevedela ze som schopna.}ten clovek so mnou hovoril a ja som bola absolutne ticho. neodpovedala som ani na jedninu otayku, aj ked som velmi chcela) ked ma oslovi cudzi clovek s otazkou, normalne mu viem odpovedat. ked chce so mnou normalne komunikovat, odpovedam len jednoslovne, nedokazem nadvazovat na jeho vety. (napr. jeden chlapec mi raz pri konverzacii povedal, ze ma rad hudbu. ocividne v tom chcel pokracovat,no jedina odpoved na ktoru som sa zmohla bolo hm. a hladela som inde. snad kazdy normalny clovek by sa opytal nieco ako: a aku hudbu? hras na hudobny nastroj? atd. ale ja nie )
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
37 komentov
nedokážem napríklad vystupovať a rozprávať pre viac ako 3-4 osoby ... (ktoré musím samozrejme dobre poznať) cítim sa nesvoj proste
keď už som si trochu istejší ľuďmi a poznám ich ako myslia a reagujú tak tá hanblivosť prirodzene odpadáva, ťažko sa mi jedná proste s človekom o ktorom skoro nič neviem
a som veľmi hanblivá čo sa týka odhaľovania svojho tela, nenávidím, keď sa musím vyzliecť, neviem prečo.
V jednom pripade som ale sialene hanbliva.... a ludia co ma poznaju, tomu tazko uveria, pokym to nevidia stale som nenasla ucinny sposob, teda mimo to - vyhybat sa tqkym situaciam
mám trošku problém s novými ľuďmi a s veľa ľuďmi a tak, ale zároveň nemám problém sa s niekým neznámym rozprávať.. alebo keď treba tak viem donútiť aj väčší počet ľudí aby ma počúvalo. Ale inak ú, nie, nikoho sama neoslovujem, málo rozprávam etc etc..
a neviem co je viac horsie, ci hanbenie alebo toto... ale myslim ze toto
proste neviem komunikovat s cudzimi ludmi a trva mi to trochu dlhsie ako beznemu ludkovi nadviazat osobny kontakt s niekym novym kedysi som to riesil s chlastom a celkom to fungovalo... teraz nepijem a je to napicu!
Nebavte sa so mnou!
v nej som byvavala donedávna v
čšinu času
a moja osobná rovina hanblivko je .)
avšak dokažem podla potreby striedať tieto roviny čiže supppr
Nemam problem sa ozvat k cudziemu cloveku, hovorit pred velkym publikom, priecit sa tlaku vacsej skupiny alebo inak sa iniciativne prejavovat. Nemam problem akoze robievam to a som toho schopna, ale vnutri trosku umieram Tajne si myslim, ze ma vsetci ludia maju za totalnu picu totiz.
Aj pred vela ľudmi mam dost v pici... No neni to vzdy dobre