ja som totalne dementny pokial ide o bezdomovcov...vzdy im rozdam tolko penazi, ze....no fakt nie malo. a potom si mlatim hlavu o stenu, lebo dobre viem, ze si za to mozu sami, ze to aj tak prepiju a ze by som im nemal dat nic...
zvlast ten, co sedava na obchodnej. ani nic nerobi, ani nijak ludi okolo neotravuje, iba proste je. a vyzera priserne nestastne, vzdy mam chut ho objat, ked idem okolo.
budem možno krutá, ale viac ma trápi pohľad na zatúlané psíča, ktoré nejaký dement vyhodil na ulicu, ako pohľad na spitého zanedbaného človeka, ktorý ak by len trochu chcel, nemusel by žiť na ulici.....
Ale inak dobre vidieť toľko empatie na jednom mieste.
Som zvedavý, koľko si toho tu prítomní spôsobili svojimi chybami a či by sa tešili ľahostajnosti ostatných, ak by ich prípadné životné chyby mali horšie následky.
Prípadne by bolo zaujímavé rozmýšľať nad tým, koľko životných chýb si môže dovoliť middle class birdzák, ktorý má pri sebe dostatočne starostlivú a majetnú rodinu a kamarátov.
tak akoze je mi luto ze nemaju kde byvat a tak ale ze by ma trapil pohlad na nich sa neda povedat ... nikdy nevim ci aj ja tak neskoncim predpoklady na to mam
Áno trápi. Aj keď možno niektorí pijú alebo tak, je to asi spôsob akým z toho všetkého aspoň nachvílu uniknú. Je smutné že ľudia hneď súdia, namiesto toho aby sa snažili pochopiť a pomôcť. A áno viem že si za to niektorí môžu sami ale všetci robíme chyby.
preco by ma mal? sú to ludia, ktori si za svoj osud mozu sami a ani sa ho nesnazia zmenit, miesto toho sa len najebavaju a smrdia a robia bordel.
clovek s aspon stipkou zivotaschopnosti NIKDY nebude odkazany na zobranie
Moja byvala sa raz na jedneho bezdomovca len usmiala a ten sa cely stastny s nou dal do reci, ze je to lepsie ako keby mu dala peniaze.
A k teme. Nie netrapi ma to, skor ma trapi pohlad na postihnute, chore, chudobne deti (a to deti moc nemusim). Dospely si vie pomoct aj sam, keby naozaj chce, ale decko velmi na vyber nema.
@11 ja viem,ktoreho myslis.
ked idem cez obchodnu,vzdy mu kupim v mekáči niečo,nejaku kavu,alebo caj,alebo tak.
a celkovo, ak sa snažia, predavaju notabene, stoja na hl.stanici a pomahaju s kuframi, niečo zberaju a tak, tak mam ovela väčšiu chut im pomôcť aj ja, ked vidim, že niečo robia so svojim životom.
ked však vidim takych tych, co sa len tak ponevieraju, ešte robia aj neporiadok a su hlucni a drzi, tak s nimi ani moc nie.
aj ked ja som strasne empaticka.
a proste ked idem po ulcii a vidim bezdomova,ako zobre,tak mam vzdy strasnu chut mu niečo dať hneď, nejak neriešim, ako sa na tu ulicu dostal a kedysi som im davala €, ale nemyslim si, ze to bolo spravne, tak im teraz skôr dám niečo na jedenie, nejaku cokoladu, rozok, alebo občas ked sa ponahlam, tak ich len pozdravim...
s jednym pri vlakovej stanici sa pravidelne zdravim a vzdy sa len tak pozdravime a usmejeme a obcas mu dam jablko,alebo nejaky keksik a chvilku pokecame.
@antifunebracka nikdy nehovor nikdy- clovek moze byt zivotaschopny ako len chce, ale ked mu to jednoducho nedovolia extremne zle okolnosti a smola sa mu lepi na paty, nic nezmoze. niekedy to jednoducho nejde-to vyvolava pocit beznadeje a preto zacnu pit (minimalne polociva chlapov ked su smutni si idu vypit sami alebo s kamaratmi,nehovor ze to tak nerobis aj ty. jediny rozdiel je v tom, ze ty vies ze ked sa napijes,mozes ist pekne domov do postele sa vyspat, rano vstanes a pojdes do prace. ibaze oni tuto moznost nemaju,tak jednoducho piju a piju. je to zacarovany kruh, z ktoreho sa bez pomoci inych ludi tak lahko nedostanes)
a myslim si ze takto to ma vacsina. aj by schceli skoncit,zmenit svoj zivot ale nemaju na to silu,lebo su na to sami.preto je potrebne aby sme im zozaciatku pomohli my, potom je to uz na nichci sa zmenia alebo nie.
takze ja osobne ked mozem tak pomozem, ale vacsinou pri sebe nenosim peniaze takze pomoct nemozem. ale mrzi ma ked vidim takychto ludi spat na lavickach :/
Ani ja nepoznám jediného čo si za to nemôže sám.
Síce až na tých pár miliónov na svete ktorí tak skončili lebo im banky zobrali všetko. @void ty si dobre mimo.
Áno je mi ich ľúto a nemám problém prispieť niekedy aj keby mi rovno povedal , že to je na čučo , lebo chápem , že pre bezdomovca je čučo proste lepšia voľba ako rožok a ide o to im pomôcť nie?
@piter09 všetko je to o psychike. a ako máš postavené priority a hodnoty a ako sa vysporiadaš s momentálnou situáciou.
ako jasné, asi by som potrebovala chvíľu na nejaké to spamätanie sa. ale zvládla by som to. a isto by som toto bezdomovectvo nepoňala ako tunajší bezdomovci.
poznám dvoch bezdomovcov, ktorí sú spokojní, šťastní, nesmrdia, sú zdraví, nepijú, žijú plnohodnotne, sú to inteligentní ľudia. len sa so svojim bezdomovectvom v podstate vyrovnali, neberú to ako nejakú prekážku a v istom zmysle ich to posunulo ďalej.
pretože sa rozhodli, že bez materiálna a jeho ťarchy im to vyhovuje omnoho viac. stále majú priateľov, u ktorých napr. za nejakú výpomoc prespia, najedia sa... ale to presne robia aj u cudzích.
proste žijú, stretávajú sa s ľuďmi, neustále "kočujú" z miesta na miesto, získavajú všetko pre to, aby boli spokojní a šťastní a naplnení, ale neobklopujú sa tým všetkým, čím my.
sú to úžasné exempláre. no a proste ak by som sa ja dostala do takejto situácie, tak by som sa isto najviac snažila sa pozbierať a nabrať silu a odvahu žiť bez matérie, ktorá by mi asi nebola súdená, keď už by sa so mnou osud takto pohral.
(veď som tri mesiace tuto v ba aj bola v podstate bezdomovcom a len vďaka kamarátom a nejakej tej pomoci z mojej strany im, oni zas pomohli mne. prekrásny kruh vymieňania si energií.)
@janehonda neospravedlnuj ich, ono vôbec neni take lahke dostat sa na dlazbu ako si mozno predstavujes precitaj si napr. co pise @pijemzelenycaj - skratka vzdy je kopec zachrannych mechanizmov, vdaka ktorym sa mozes vyhnut spaniu na lavicke. trebars predavat notabene, prespavat mozes na bezdackych ubytovniach, dalej je kopec zdruzeni (napr. vagus), ktore bezdomovcom pomahaju si aj najst nejaku uplne primitivnu a lahku pracu, co je tiez zakladnym startom k tomu, aby sa mohli casom postavit na nohy, neopustat sa a postupne pomalilicky pracovat na opatovnom zacleneni sa do spolocnosti ,kedy o5 budu samostatni a nezavisli. lenze k tomu by museli byt najprv 3EZVI. spytaj sa sama pracovnikov takých organizacii, kolko houmlesakov ma skutocne uprimnu potrebu na sebe pracovat a kolki chcu len lutost okolia a pecene hluby do huby. ked sa mi lepi smola na paty, tak posledne, co spravim, je, ze zacnem pit (ja napr. nepijem VOBEC). ak to niekto spravi a caka, ze jeho problemy sa nejako tym magicky vyriesia, alebo ich zan vyriesi niekto iny, taxi sa to moze sam
Odvraciame pohľady, pretože oni zvonku vyzerajú tak, ako my sa cítime tam vnútri. A priznám sa, že sa nedívam, ale ani neodvraciam pohľad... občas im čosi hodím, občas čosi hodím sebe.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
33 komentov
ked vidim takeho co je od rana do vecera utopeny v alkohole tak mi je z neho skor zle
ale ja si proste nepomozem..
..male okienko do duse..
Nepozerajte sa na nich.
ak si tade raz presla a videla ho tam, tak urcite vies, ktoreho myslim. on je tam stale, pri takku ci deichmane, ci co to tam je za obchody
a možno som len melancholické, príliš empatické dieťa...
Bohužiaľ ich častá prítomnosť okolo človeka voči tomu obrní, Louis C K to vo svojom stand-upe opísal celkom trefne
Som zvedavý, koľko si toho tu prítomní spôsobili svojimi chybami a či by sa tešili ľahostajnosti ostatných, ak by ich prípadné životné chyby mali horšie následky.
Prípadne by bolo zaujímavé rozmýšľať nad tým, koľko životných chýb si môže dovoliť middle class birdzák, ktorý má pri sebe dostatočne starostlivú a majetnú rodinu a kamarátov.
clovek s aspon stipkou zivotaschopnosti NIKDY nebude odkazany na zobranie
Moja byvala sa raz na jedneho bezdomovca len usmiala a ten sa cely stastny s nou dal do reci, ze je to lepsie ako keby mu dala peniaze.
A k teme. Nie netrapi ma to, skor ma trapi pohlad na postihnute, chore, chudobne deti (a to deti moc nemusim). Dospely si vie pomoct aj sam, keby naozaj chce, ale decko velmi na vyber nema.
ked idem cez obchodnu,vzdy mu kupim v mekáči niečo,nejaku kavu,alebo caj,alebo tak.
a celkovo, ak sa snažia, predavaju notabene, stoja na hl.stanici a pomahaju s kuframi, niečo zberaju a tak, tak mam ovela väčšiu chut im pomôcť aj ja, ked vidim, že niečo robia so svojim životom.
ked však vidim takych tych, co sa len tak ponevieraju, ešte robia aj neporiadok a su hlucni a drzi, tak s nimi ani moc nie.
aj ked ja som strasne empaticka.
a proste ked idem po ulcii a vidim bezdomova,ako zobre,tak mam vzdy strasnu chut mu niečo dať hneď, nejak neriešim, ako sa na tu ulicu dostal a kedysi som im davala €, ale nemyslim si, ze to bolo spravne, tak im teraz skôr dám niečo na jedenie, nejaku cokoladu, rozok, alebo občas ked sa ponahlam, tak ich len pozdravim...
s jednym pri vlakovej stanici sa pravidelne zdravim a vzdy sa len tak pozdravime a usmejeme a obcas mu dam jablko,alebo nejaky keksik a chvilku pokecame.
a myslim si ze takto to ma vacsina. aj by schceli skoncit,zmenit svoj zivot ale nemaju na to silu,lebo su na to sami.preto je potrebne aby sme im zozaciatku pomohli my, potom je to uz na nichci sa zmenia alebo nie.
takze ja osobne ked mozem tak pomozem, ale vacsinou pri sebe nenosim peniaze takze pomoct nemozem. ale mrzi ma ked vidim takychto ludi spat na lavickach :/
Síce až na tých pár miliónov na svete ktorí tak skončili lebo im banky zobrali všetko.
@void ty si dobre mimo.
Áno je mi ich ľúto a nemám problém prispieť niekedy aj keby mi rovno povedal , že to je na čučo , lebo chápem , že pre bezdomovca je čučo proste lepšia voľba ako rožok a ide o to im pomôcť nie?
nešťastie je nešťastie. a niekedy si človek nenavyberá.
ale dôstojne a plnohodnotne sa dá žiť aj bez tohto pominuteľného materializmu.
ja kebyže sa stanem bezdomovcom, tak si žijem rovnako naplnene ako teraz.
ved uz len ta hygiena, mat kde prespat bez strachu, ze ta niekto prepadne alebo zbije. A proste len tak, mat kam ist, mat domov.
ako jasné, asi by som potrebovala chvíľu na nejaké to spamätanie sa. ale zvládla by som to. a isto by som toto bezdomovectvo nepoňala ako tunajší bezdomovci.
poznám dvoch bezdomovcov, ktorí sú spokojní, šťastní, nesmrdia, sú zdraví, nepijú, žijú plnohodnotne, sú to inteligentní ľudia. len sa so svojim bezdomovectvom v podstate vyrovnali, neberú to ako nejakú prekážku a v istom zmysle ich to posunulo ďalej.
pretože sa rozhodli, že bez materiálna a jeho ťarchy im to vyhovuje omnoho viac. stále majú priateľov, u ktorých napr. za nejakú výpomoc prespia, najedia sa... ale to presne robia aj u cudzích.
proste žijú, stretávajú sa s ľuďmi, neustále "kočujú" z miesta na miesto, získavajú všetko pre to, aby boli spokojní a šťastní a naplnení, ale neobklopujú sa tým všetkým, čím my.
sú to úžasné exempláre. no a proste ak by som sa ja dostala do takejto situácie, tak by som sa isto najviac snažila sa pozbierať a nabrať silu a odvahu žiť bez matérie, ktorá by mi asi nebola súdená, keď už by sa so mnou osud takto pohral.
(veď som tri mesiace tuto v ba aj bola v podstate bezdomovcom a len vďaka kamarátom a nejakej tej pomoci z mojej strany im, oni zas pomohli mne. prekrásny kruh vymieňania si energií.)
a ešte by som dačo dopísala ale zdržím sa lebo by ma tu ukameňovali