Ahojte Tak vediete si denník, alebo sa ten váš denník môže volať "týždenník", "mesačník", alebo "ročník"? Do akého formátu si to píšete a čo robíte už zo zapísanými denníkmi? Aké v tom vidíte výhody?
nemám denník, nestíhala by som si všetko zapisovať a potom by som mala nervy, že tam aj tak nie je všetko. ale mám debilníček, kde si zapisujem, čo kde a kedy som mala a mám spraviť
mala som ich strašne veľa, no jeden mi vydržal 5 rokov, vlastne až doteraz. Píšem si tam všetky moje zážitky, tiež texty pesničiek, zamyslenia.. a nebyť jeho tak by som na to všetko pravdepodobne zabudla
ten môj je taký ružovo-zelený s motýlikmi a všelijakými nálepkami čo som tam za tie roky polepila
ten môj je kombináciu mesačníka a ročníka väčšinou tam nepíšem každý deň, dokonca ani týždeň, iba keď mám nejaký problém a presne ako hovoríš, pouvažujem nad sebou a zbytočne neotravujem iných
Ked som bola malinka Som mala taký witch zapísnik a ten som celý zapísala a to boli len hovadinky ako typu moje BFF strašne sa na tom smejem ešte teraz. ale raz som sa nudila asi tak rped rokom a som si založila neoč ako denník a ked sa fest nudím zapíšem tam čo sa stalo v poslednej dobe.
máš pravdu, z psychologického hľadiska je to vraj veľmi dobré, ale ja to nerobím ani som to nikdy nerobila, neviem prečo príde mi to také divné, radšej sa predsa len s niekým porozprávam ako si to zapisovať
Ale mam jeden zosit, v ktorom je sice zapisanych len niekolko stran, ale su tam zaznamenane najzlomovejsie okamihy mojho zivota a keby si to niekto raz precital... fuuha, to si nedokazem ani predstavit...
začala som 5.9.2005 a to bol a6 formát malinký, najskôr som písala len sem tam, ale potom ako som prišla do puberty tak nejako tak plynule ma to chytilo...
mám ich teraz doma v dvoch krabiciach 14 a majú väčšinou A5 formát, niektoré čisté, niektoré s liňajkami, väčšinou 150 listov (jeden mám aj 200 ale zmrdi, už ich asi nevyrábajú :/ )
píšem si doňho každý deň.. teda jasné že niekedy každý druhý a keď sa veľa učím alebo tak tak aj dlhšie nie, ale najviac čo mám medzeru bola asi týždeň.
a mám tam všetko. od pre mňa dôležitých vecí, čo sa stali počas dňa, cez opis správania ľudí okolo, čo sa mi páčilo, čo nie, "brutálne" tajomstvá a klebety (sem-tam ), čo sa mi snívalo, ak to bolo dôležité, pocity, myšlienky, teórie...
pre mňa je to obrovský relax písať ho (rukou) a nie zriedka sa mi stane aj to, že pri písaní mi dopne niečo, čo som nechápala dlho, proste zrazu taký vhľad.. najlepší spôsob je to na zastavenie hysterického plaču
mám tam aj texty pesničiek, rôzne obrázky sexi chlapov a vsuvky "+18" s upozornením, že pre zachovanie duševného zdravia, to nie je vhodné pre moje deti ani rodičov..
jasné, že mám občas úplnú paranoju, že to niekto bude čítať, lebo to by bol prúser najväčší, keďže by všetko vyšlo na povrch, od všetkých hriechov, čo som spáchala až po tajné lásky, ktoré sú NAOZAJ tajné... a tiež občas zúrivé urážky voči ľuďom, ktorých mám rada, ale písané v afekte...
keď to spätne čítam, najmä tie, kedy som mala 14-15 rokov, tak mi sa je na striedačku strašne ľúto a strašne sa smejem zo seba, lebo vidím, aká strašná debilka som bola a ako som sa zmenila.. a najmä tie prechody z obdobia "BLFKa" (tomu chlapovi sú asi tri denníky venované cez ..no cez iných proste D
raz mi možno pomôžu v praxi a analyzujem si ich a prídem na nejaký nový úžasný poznatok z vývinovej psychológie za ktorý dostanem nobelovu cenu
zatiaľ mi len pomáha ten z minulého roka, ktorý je môj najobľúbenejší a mám ho aj na intráku a čítam si z neho keď mi je smutno...
čo mi pripomína, že dnes som ešte nepísala, a pár vecí by sa zišlo aktualizovať ...
začala som si pisať 1.1.2010 držalo ma to asi dva mesiace .. potom som sa o rok k tomu nejak dostala , dala som neskutočny facepalm nad tým čo som tam popísala za tie dva mesiace potom zas o ďalší rok som sa k tomu vrátila prečitala si poslednú stranu , zas facepalm , napisala som zhrnutie jedného roka a o rok sa posmejem zase, aká som bola trúba a trápili ma kraviny
@laurikaaa@maymmey@tongue no o tom smianí sa a facepalmom mi ani hovoriť nemusíte teneto môj terajší denník som dostala asi keď som bola druháčka-tretiačka a vtedy to bol "tajomský zápisníček o chlapcoch" už len keď som si toto prečítala som mala dosť a to nehovorím o ďalších stranách
@luthien no hej, ale moje problémy by asi na birdzi nikoho nezaujímali (ako aj zvyšok mojich blogov)
@mmajuskaa3 áno aj ja som názoru, že niet nad osobný rozhovor zo skvelou osobou, ale keď sa taká nenájde, alebo nemá čas, tak aj takáto forma je dobrá
@acheraya sa mi veľmi páči tvoj komentár u mňa to je zatiaľ na upevnovanie si pevnej vôle, ale verím, že raz ma to aj viac pochytí a začnem si ho aj častejšie písať, ako len večer ale príde mi to smiešne akým štýlom si ho píšem a hneď na druhý deň mi je samej trápne ale predsa si ho píšem
@acheraya asi tak nejak... síce som si ho chcela už viesť dávnejšie, ale doviedlo ma k tomu až povianočné obdobie a aj náboženská téma, ak to tak mám nazvať, spytovania si svedomia každý večer... kaplán mi teda ani nieže poradil a povedal mi aby to nebolo len o tom zlom čo som ten deň spravila, ale aby to bolo aj o tom dobrom a že vieš, že to nebol len "prázdny" deň
tak hej, aj ja si zvykám, veď to som ja a snažím sa aby to nikto nenašiel ale čo už, veď som to ja a nezmením sa
@maymmey hej, alebo ako sme hrali pogy že on nechce s nikým iným hrať pogy len so mnou ale len teraz mi ťuklo, že ma obrali o všetky tie kiny a také pekné pogy
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
42 komentov
ale keď som nedávno našla ten môj posledný (13 r. ) No inak som sa udrbávala
Ak som aj teraz taká sprostá,ako som bola vtedy,asi si ho začnem písať
za pár ročkou sa budem mať na čom smiať
bolo to v tajnom písme a už som ho zabudla takže si ho ani nemôžem prečítať
Neviem, aké má rozmery, ale tak... je malý, no .
A hnedý! ^^
Rada si ho čítam, aj keď ho trochu zanedbávam.
A písať som si ho začala v júli, ale je môj prvý po niekoľkých rokoch, takže ešte sa mi nestalo, že by som sa mala zaoberať s tým, čo ak je zapísaný .
Vlastne klamem, mala som taký veľký, pred dvoma rokmi asi, ale nedopísala som ho.
mala som ich strašne veľa, no jeden mi vydržal 5 rokov, vlastne až doteraz. Píšem si tam všetky moje zážitky, tiež texty pesničiek, zamyslenia.. a nebyť jeho tak by som na to všetko pravdepodobne zabudla
ten môj je taký ružovo-zelený s motýlikmi a všelijakými nálepkami čo som tam za tie roky polepila
ale asi zacnem viest dennik nasraneho blavaka...
!
ale potom ma to prestalo baviť, pretože som na to už nemala čas... a všetky staré som "rituálne splálila" už dávno...
si všetko pamätám.......teda okrem vecí na ktoré zabudnem
najnovšie som si založila scrapbook
Ale mam jeden zosit, v ktorom je sice zapisanych len niekolko stran, ale su tam zaznamenane najzlomovejsie okamihy mojho zivota a keby si to niekto raz precital... fuuha, to si nedokazem ani predstavit...
nepisem si sumarizaciu kazdeho dna, skorej ked nieco potrebujem dostat zo seba iba
začala som 5.9.2005 a to bol a6 formát malinký, najskôr som písala len sem tam, ale potom ako som prišla do puberty tak nejako tak plynule ma to chytilo...
mám ich teraz doma v dvoch krabiciach 14 a majú väčšinou A5 formát, niektoré čisté, niektoré s liňajkami, väčšinou 150 listov (jeden mám aj 200 ale zmrdi, už ich asi nevyrábajú :/ )
píšem si doňho každý deň.. teda jasné že niekedy každý druhý a keď sa veľa učím alebo tak tak aj dlhšie nie, ale najviac čo mám medzeru bola asi týždeň.
a mám tam všetko. od pre mňa dôležitých vecí, čo sa stali počas dňa, cez opis správania ľudí okolo, čo sa mi páčilo, čo nie, "brutálne" tajomstvá a klebety (sem-tam ), čo sa mi snívalo, ak to bolo dôležité, pocity, myšlienky, teórie...
pre mňa je to obrovský relax písať ho (rukou) a nie zriedka sa mi stane aj to, že pri písaní mi dopne niečo, čo som nechápala dlho, proste zrazu taký vhľad.. najlepší spôsob je to na zastavenie hysterického plaču
mám tam aj texty pesničiek, rôzne obrázky sexi chlapov a vsuvky "+18" s upozornením, že pre zachovanie duševného zdravia, to nie je vhodné pre moje deti ani rodičov..
jasné, že mám občas úplnú paranoju, že to niekto bude čítať, lebo to by bol prúser najväčší, keďže by všetko vyšlo na povrch, od všetkých hriechov, čo som spáchala až po tajné lásky, ktoré sú NAOZAJ tajné... a tiež občas zúrivé urážky voči ľuďom, ktorých mám rada, ale písané v afekte...
keď to spätne čítam, najmä tie, kedy som mala 14-15 rokov, tak mi sa je na striedačku strašne ľúto a strašne sa smejem zo seba, lebo vidím, aká strašná debilka som bola a ako som sa zmenila.. a najmä tie prechody z obdobia "BLFKa" (tomu chlapovi sú asi tri denníky venované cez ..no cez iných proste D
raz mi možno pomôžu v praxi a analyzujem si ich a prídem na nejaký nový úžasný poznatok z vývinovej psychológie za ktorý dostanem nobelovu cenu
zatiaľ mi len pomáha ten z minulého roka, ktorý je môj najobľúbenejší a mám ho aj na intráku a čítam si z neho keď mi je smutno...
čo mi pripomína, že dnes som ešte nepísala, a pár vecí by sa zišlo aktualizovať ...
@luthien no hej, ale moje problémy by asi na birdzi nikoho nezaujímali (ako aj zvyšok mojich blogov)
@mmajuskaa3 áno aj ja som názoru, že niet nad osobný rozhovor zo skvelou osobou, ale keď sa taká nenájde, alebo nemá čas, tak aj takáto forma je dobrá
@acheraya sa mi veľmi páči tvoj komentár u mňa to je zatiaľ na upevnovanie si pevnej vôle, ale verím, že raz ma to aj viac pochytí a začnem si ho aj častejšie písať, ako len večer ale príde mi to smiešne akým štýlom si ho píšem a hneď na druhý deň mi je samej trápne ale predsa si ho píšem
btw. študuješ psychológiu?
aj mne to príde smiešne občas poväšine som si už zvykla teda.. ale niekedy proste..čoo? a ešte takú blbosť tam niekedy dáám, že koniec ..
hej hej psychológiu
tak hej, aj ja si zvykám, veď to som ja a snažím sa aby to nikto nenašiel ale čo už, veď som to ja a nezmením sa
vacsinou totiz reagujem hned a cim viac o tom pisem a premyslam, tym viac to komplikujem...