S priateľom chodíme pol roka a dostali sme perfektnú možnosť podnaájmu . Jediné čo treba vyriešiť sú peniaze . Kedže pri mojej škole sa ťaško hľadá brígáda ( ráno aj večer
musím fotríka presvedčiť o tom že mesačné peniaze čo na mna spotre
Ja osobne by som nevedel bývať v podnájme s frajerkou ak by ma aj naďalej museli živiť rodičia. Mal som takú možnosť a preto s ňou nebývam. Nemám rád pocit byť od niekoho finančne závislý. Bývať s ňou budem vtedy keď na to budem mať....a nie prísť za ocom a : čau tati. vieš s Luckou budeme spolu bývať, ale ty mi budeš platiť nájom ok?
To by som ani ja nechcela....Ked uz osamostatnenie, tak uplne, aj fiancne...ja som uz s priatelom dost dlho, aj keby sme chceli tak mame kde byvat spolu ale proste nebyvame, lebo by sme nevyzili, kedze ja studujem a mam len brigadu a nie pracu....
ak sa chces osamostatnit musis mat na to peniaze. Taky podnajom je drahy a halvne ak si v BA tam to je pekne drahe mam pocit mozno od 10 000 a vysie je to. A ja by som asi nedokazal v takom mladom veku byvat s niekym inym. Vsak ak chces bit s priatelom tak moze prespavat aj u teba nie? a mate to vybavene dakedy on pri tebe a dakedy ty pri nom.
my sa tiez asi stahujeme, lenze obaja budeme mat pracu... ja zacinam externe studium, takze na zamestnanie budem mat cas. ideme v podstate na opacny koniec sr do blavy alebo okolia a tam su fakt velmi drahe najmy, ale z dvoch platov sa to urcite utiahnut da... nasi o tom vedia, aj by mi pomohli, ale to nechcem (jasne ze keby bolo velmi zle tak nebudem hrat masku a pomoc prijmem), ale tak ako pisal niekto hore byt samostatna neznamena len byvat mimo domu, ale aj starat sa sama o seba... vam by som odporucala pockat, zrejme chodis na strednu tak pockaj za maturou a potom si mozes najst pracu atd... laska hory prenasa, ale ucty ti nezaplati... kruta realita
No jasné to su v pohode rady . po prvé nájom nás nebude stáť desať ale každý 3500sk ideme aj s našimi kamarátkami . Ak zaplatíme nájom ,na jedlo a život nám ostane 14 tísíc plus ked sa mi podarí nejaká brigáda . vyzerá to že to robím hlavne kôli priatelovi ale sama to mám doma také že žijem v podstate svoj život . Čiže časovo kde som kam idem akedy prídem sú pre mna neobmedzené . matka je psychycky chorá takže sa už dlhšiu dobu o svoje veci starám výlučne sama . otec je 16 hodím dene preč a peniaze ktoré do mna investuje tu doma ostanú nezmenené len sa nebudem nachádzať v terajšom byte .
Podľa mňa to je tiež blbosť, náhodou jedna z kamarátok odíde a hneď sa ti nájom zvýši, musíš aj tak premýšlať a nie len pozerať na to, že teraz sa ti to zdá ako super nápad. Nevieš čo sa môže stať...
Nechcem sa pustat do diskusie.Nie.Nie som natolko pripravena na diskusiu na temu mlada zena a stary muz.Mam len za sebou to peklo.Ak niekomu moje riadky pomozu,pre mna to bude nadej,ze som pomohla niekomu,aby neskoncil ako ja.
Mala som 26 a zomrel mi prvy manzel.Smutna a znechutena pokusmi vrstvnikov som sa zamilovala do muza,ktory mal vtedy 49.Na pohlad nic zvlastne.Ale ja som mala aj 35! A on 58.
Spociatku bolo vsetko nadherne, peniaze nam nechybali.Ja som nepracovala a z nudy studovala a cestovala.Milovala som ho.Naozaj velmi.
Ale,co som prezila?Nepatrila som do spolocnosti jeho priatelov a nemala som si po case s nimi,co povedat,Prve roky som to ani nezbadala.On v spolocnosti mojich vrstovnikov omladol,pookrial.Ale jeho mudrost urazala nas vek.Co na to,ako je to vsetko,ak chceme sami my mladi ziskat vlastne skusenosti.Naco nam je vediet,ze nechodi Mikulas.Chceme zit a poznavat vlastne etapy zivota.Jeho neustala mudrost nam po case sla na nervy.Bol mudry,scitany a nase nazory sa mu zdali detinske.Moji priatelia ho pomalicky ignorovali a ak som s nim niekam chcela ist nemala som po case kam.Moji priatelia ma prestali po rokoch pozyvat,lebo mudrovanie mojho muza im slo na nervy.A co ti,co boli jeho vrstovnici?Nuz pre tych som bola zase vnutenou spolocnostou ja.Toto na zaciatku nebolo,ale po rokoch.
Ak sme sa niekam vybrali ,s manzelmi mojich priateliek si prestaval rozumiet a jeho skusenost a mudrost ich podcenovala.
Pomaly,ale iste nam zostavalo,alebo chodit kazdy sam do svojej spolocnosti,alebo sediet doma izolovani.
A z neho sa vekom staval mrzuty starsi clovek,co nepatril ani medzi mojich a ani uz medzi svojich vrstovnikov.Vek tomu branil a nic ine.
V 40-ke som uz nevladala,on mal 63 a uz bol unaveny drzat mojmu veku krok.Naozaj tym nemyslim na nic ine,ako mentalny vekovy rozdiel.Kedy ja som este zila intenzivnejsie ako on.
Mal ma rad, v tom veku uz nedokazal vasnivo milovat.A ja som lasku potrebovala.Lasku muza,nie starca Videla som v nom iba mentorsky zalozeneho despotu a nas vztah sa menil.Coraz menej slov,nastalo hlucho.Hlucho a doslova.Kazdy z nas si uvedomoval,ze je tomu druhemu iba na pritaz a na druhej strane lutoval,ze tomu druhemu neumoznuje zit tak,ako sa v jeho veku ma a moze.Boli sme roky ochudobneni a zazitky vlastne veku cloveka.
Peniaze nam nechybali,snaha zit jeden s duhym nas neopustila,ale naozaj sme sa v tom vztahu obaja iba trapili.
Mala som 45.Moj manzel 68.Nuz do sedemdesiatky mu chybalo uz len malicko.Mentalne zostarel,stal sa z neho prazdny smutny clovek a aj telo chablo.Pohlad na neho,ak nebol obleceny,prijemny nebol.Jednoducho bol stary a ja svieza.Mala som menej,ako on,ked sme sa vzali.I on v vo veku 49 bol sviezi.
Nic vynimocne nie som.Ale ak sa nezadbavam,ak sa stravujem spravne,hybem sa,neodmietam sluzby salonu krasy a dbam iba priemerne o seba,vyzeram,ako zena,co chce zit a milovat.Ale koho?Skoro 70 rocneho dedka vedla seba?Najst si niekoho na rozptylenie?Ale ja nepotrebujem iba sexualne zazitky.Chcem sa s partnerom delit o krasne a dlhe rozhovory na temy,co zaujimaju moju generaciu a s geriatrikom sa to uz nedalo.70 rokov je privela na to,aby clovek mal zaujem o to,co ma 47 rocny clovek.
Nuz ak som mala 44 plakala som tajne v noci do vankusa.Spytovala si vlastne svedomie,za cim som vlastne sla v zivote,po com tuzila?Kde to vsetko zostalo a hlavne zufalo do buducna volala Preboha ja chcem zit!
Nechcem a ziva umriet vedla geriatrika.Mala som ho stale rada,ale ako mate radi starceka od susedov,nie menej a nie viac.Citila som k nemu nehu,ako k staremu cloveku,bola som zhovievava k jeho somraniu ako zdravotna sestra v geriatrickom ustave.
Dalej to neslo!Na moje 43-te narodeniny som sa mu v duchu ospravedlnila,nasla si pracu a cez tyzden som zila mimo domova.Ja som,ale tych 5 dni zila a na week end som chodila domov pocuvat lamentacie,ako sa ma zle,ze mu chybam.Nie nezostal nezaopatreny,doma bolo 18 clenov personalu,k dispozicii mal vsetko aj vlastne lietadlo.
Cestoval,nahanal mladost platenymi kraskami vo vsetkych kutoch sveta a okrem Vianoc a Velkej noci sme sa uz nestretavali.
Lenze som nepocitala so stareckou zakernostou. A ta je najhorsia.
Prezila som 5 poslednych rokov … prezila?…nuz som tu,nervy mam znicene a ani rozpravkove dedicstvo mi nevrati prazdno rokov,co som zahodila.
Najst si milenca je to najjednoduchsie.Ale,ak si vazis seba je to ponizujuce.Zabavat sa da.V tom problem nie je.Ale kto ti vrati naozaj plnodnotne prezitie rokov,po boku partnera,co Ti je vo vsetkom blizky?!Vo vsetkom,ano naozaj aj vekom.
Je to moj pribeh.Ale poznam vela podobnych.Poznam a ponzala som spovede zien,co zabudli,ze vek je nie iba zapis v obciankom preukaze.Vek je hlavne mentalna sila.
Take,ako ja po 40-ke preplakali potoky slz.Hladaju nahrady v bezduchych aktivitach a niektore aj v milencoch.Ale nakoniec vsetky stratia jedno.Uctu k sebe samotnej.
Su aj vynimky.Cest takym zenam,co ak potrebuje vedla nich starcek -opatruju geriatrika a vedia sa obetovat. Neviem,poznam iba take co to olutovali.
A ak su nahodou z takeho manzelstva deti.Nuz lutujem kazdu,co sa potyka s adolescentom a pri tom opatruje starca.Tak takej uz na zivot cas naozaj a nervy nezostanu.Mozno si zasluzi medailu,ale ktora o nu za takyto vykon a obetavost stoji?...
nemam 31 rokov mam 50 rokov,ale autori tychto stranok nemaju moznost uviest pri registracii starsi vek a Hanusovce nad Toplou? nie su mojim bydliskom...odtial je jedna dievcina,co sa chysta na taky isty krok,ako ja pred 24 rokmi...snad jej tymto sposobom otvorim oci...snad ju zstavim pre tym nestastnym cinom,co sa snzai robit
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
24 komentov
Veď času máš predsa dosť.
Mala som 26 a zomrel mi prvy manzel.Smutna a znechutena pokusmi vrstvnikov som sa zamilovala do muza,ktory mal vtedy 49.Na pohlad nic zvlastne.Ale ja som mala aj 35! A on 58.
Spociatku bolo vsetko nadherne, peniaze nam nechybali.Ja som nepracovala a z nudy studovala a cestovala.Milovala som ho.Naozaj velmi.
Ale,co som prezila?Nepatrila som do spolocnosti jeho priatelov a nemala som si po case s nimi,co povedat,Prve roky som to ani nezbadala.On v spolocnosti mojich vrstovnikov omladol,pookrial.Ale jeho mudrost urazala nas vek.Co na to,ako je to vsetko,ak chceme sami my mladi ziskat vlastne skusenosti.Naco nam je vediet,ze nechodi Mikulas.Chceme zit a poznavat vlastne etapy zivota.Jeho neustala mudrost nam po case sla na nervy.Bol mudry,scitany a nase nazory sa mu zdali detinske.Moji priatelia ho pomalicky ignorovali a ak som s nim niekam chcela ist nemala som po case kam.Moji priatelia ma prestali po rokoch pozyvat,lebo mudrovanie mojho muza im slo na nervy.A co ti,co boli jeho vrstovnici?Nuz pre tych som bola zase vnutenou spolocnostou ja.Toto na zaciatku nebolo,ale po rokoch.
Ak sme sa niekam vybrali ,s manzelmi mojich priateliek si prestaval rozumiet a jeho skusenost a mudrost ich podcenovala.
Pomaly,ale iste nam zostavalo,alebo chodit kazdy sam do svojej spolocnosti,alebo sediet doma izolovani.
A z neho sa vekom staval mrzuty starsi clovek,co nepatril ani medzi mojich a ani uz medzi svojich vrstovnikov.Vek tomu branil a nic ine.
V 40-ke som uz nevladala,on mal 63 a uz bol unaveny drzat mojmu veku krok.Naozaj tym nemyslim na nic ine,ako mentalny vekovy rozdiel.Kedy ja som este zila intenzivnejsie ako on.
Mal ma rad, v tom veku uz nedokazal vasnivo milovat.A ja som lasku potrebovala.Lasku muza,nie starca Videla som v nom iba mentorsky zalozeneho despotu a nas vztah sa menil.Coraz menej slov,nastalo hlucho.Hlucho a doslova.Kazdy z nas si uvedomoval,ze je tomu druhemu iba na pritaz a na druhej strane lutoval,ze tomu druhemu neumoznuje zit tak,ako sa v jeho veku ma a moze.Boli sme roky ochudobneni a zazitky vlastne veku cloveka.
Peniaze nam nechybali,snaha zit jeden s duhym nas neopustila,ale naozaj sme sa v tom vztahu obaja iba trapili.
Mala som 45.Moj manzel 68.Nuz do sedemdesiatky mu chybalo uz len malicko.Mentalne zostarel,stal sa z neho prazdny smutny clovek a aj telo chablo.Pohlad na neho,ak nebol obleceny,prijemny nebol.Jednoducho bol stary a ja svieza.Mala som menej,ako on,ked sme sa vzali.I on v vo veku 49 bol sviezi.
Nic vynimocne nie som.Ale ak sa nezadbavam,ak sa stravujem spravne,hybem sa,neodmietam sluzby salonu krasy a dbam iba priemerne o seba,vyzeram,ako zena,co chce zit a milovat.Ale koho?Skoro 70 rocneho dedka vedla seba?Najst si niekoho na rozptylenie?Ale ja nepotrebujem iba sexualne zazitky.Chcem sa s partnerom delit o krasne a dlhe rozhovory na temy,co zaujimaju moju generaciu a s geriatrikom sa to uz nedalo.70 rokov je privela na to,aby clovek mal zaujem o to,co ma 47 rocny clovek.
Nuz ak som mala 44 plakala som tajne v noci do vankusa.Spytovala si vlastne svedomie,za cim som vlastne sla v zivote,po com tuzila?Kde to vsetko zostalo a hlavne zufalo do buducna volala Preboha ja chcem zit!
Nechcem a ziva umriet vedla geriatrika.Mala som ho stale rada,ale ako mate radi starceka od susedov,nie menej a nie viac.Citila som k nemu nehu,ako k staremu cloveku,bola som zhovievava k jeho somraniu ako zdravotna sestra v geriatrickom ustave.
Dalej to neslo!Na moje 43-te narodeniny som sa mu v duchu ospravedlnila,nasla si pracu a cez tyzden som zila mimo domova.Ja som,ale tych 5 dni zila a na week end som chodila domov pocuvat lamentacie,ako sa ma zle,ze mu chybam.Nie nezostal nezaopatreny,doma bolo 18 clenov personalu,k dispozicii mal vsetko aj vlastne lietadlo.
Cestoval,nahanal mladost platenymi kraskami vo vsetkych kutoch sveta a okrem Vianoc a Velkej noci sme sa uz nestretavali.
Lenze som nepocitala so stareckou zakernostou. A ta je najhorsia.
Prezila som 5 poslednych rokov … prezila?…nuz som tu,nervy mam znicene a ani rozpravkove dedicstvo mi nevrati prazdno rokov,co som zahodila.
Najst si milenca je to najjednoduchsie.Ale,ak si vazis seba je to ponizujuce.Zabavat sa da.V tom problem nie je.Ale kto ti vrati naozaj plnodnotne prezitie rokov,po boku partnera,co Ti je vo vsetkom blizky?!Vo vsetkom,ano naozaj aj vekom.
Je to moj pribeh.Ale poznam vela podobnych.Poznam a ponzala som spovede zien,co zabudli,ze vek je nie iba zapis v obciankom preukaze.Vek je hlavne mentalna sila.
Take,ako ja po 40-ke preplakali potoky slz.Hladaju nahrady v bezduchych aktivitach a niektore aj v milencoch.Ale nakoniec vsetky stratia jedno.Uctu k sebe samotnej.
Su aj vynimky.Cest takym zenam,co ak potrebuje vedla nich starcek -opatruju geriatrika a vedia sa obetovat. Neviem,poznam iba take co to olutovali.
A ak su nahodou z takeho manzelstva deti.Nuz lutujem kazdu,co sa potyka s adolescentom a pri tom opatruje starca.Tak takej uz na zivot cas naozaj a nervy nezostanu.Mozno si zasluzi medailu,ale ktora o nu za takyto vykon a obetavost stoji?...
No pod1a seba sudim seba . asi tak...
a inac, tvoj pribeh je zivy priklad pre tych, ktori si myslia, ze 20 a viac-rocne rozdiely medzi partnermi su v pohode...
je to od anglického best - najlepší a sell predať,predávať...to sú vám novinky čo? nehnevajte sa mám takú vyrývačnú náladu