S vlčicou, tá s modrými očami sme utekali ešte dva dni bez prestávky, potom sme si našli úkryt v jednej jaskyni kde sme aj prenocovali. Vlčica sa vôbec nebála ak áno tak to na jej prekrásnej tvári ani nebolo vidieť.
na raňajky som jej doniesol zajaca a ona ho schuti zjedla.Potom na mňa žmurkla a ňufákom sa ma dotkla. Tak nejako sa zrodila naša láska.Bol som na výzvedoch a zistil som že ľudia nás už neprenasledujú, ale pre istotu sme zašli ešte dalej do hôr. Našli sme prekrásne miesto so zurčiacim potôčikom, nádherným lesom a bohatou korisťou. Ráno nás zobúdzali slnečné lúče prechádzajúce cez koruny stromov.Po polroku sa nám narodil synček.Pomenovali sme ho Biela Labka. Bol taký zlatý, prežívali sme časy radosti a hojnosti ale nič netrvá večne .
V jedno ráno som zacítil čudný pach , ktorý pre mňa ale už nebol záhadný, spoznal som ho bol to pach ľudí.Vystopoval som ich stopy , boli to traja ľudia, a stopa bola ešte čerstvá. Teraz som nemal strach o seba ale len o môjho synčeka. Rozbehol som sa k nášmu úkrytu a všetko som povedal mojej družke. Rozhodli sme sa že musíme zachrániť nášho synčeka, poslali sme ho preč. Nechápal čo sa deje ale poslúchol a utekal preč. V srdci cítil strach z neznámeho. Ked sa mu zdalo že už je daleko tak si našiel jamu v ktorej sa ukryl a so strachom v srdci od únavy zaspal. Zatiaľ čo Biela labka utekal ja s družkou sme sa postavili proti ľudom. K prvému som sa vyrútil z pravej strany a ani nestihol reagovať a už som cítil jeho krv na mojich zuboch.Ona zložila toho druhého ked ten tretí vystrelil a ona spadla na zem mrtva.Pocítil som ešte väčší hnev a skočil som na neho, nestihol už znova nabiť pušku a zrazil som ho k zemi.Hrýzol som ako besný ale nechal som ho tak lebo som sa chcel zistiť čo je s mojou láskou. Na polceste k nej tretí muž posledný krát siahol po puške a vystrelil potom skonal. Ja som zacítil pocit horúčavy ktorá sa mi liala telom. Guľka ma trafila svaly mi už pomaly odchádzali, z posledných síl som sa priplazil k mojej láske oprel o ňu hlavu a dalej si už len pamätám tmu a nič.Biela labka sa zobudila na chlad, všade bola tma ... jamu v ktorej bol zasypal sneh ..rozhliadol sa po okolí a ..........
možno niekedy nabudúce
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
teším sa na možno niekedy nabudúce