Lenže potom ku nám pristúpili dvaja bratranci (svoji bratranci, nie moji) a oni boli dosť zhovorčiví a celkovo temperamentní. Tomu pánovi, čo so mnou sedel od počiatku to evidentne vadilo, zaujal uzavretý postoj a videl sa mi nesvoj.
Keď vystúpil, tak som sa s tými dvoma začal rozprávať. Klasické otázky ako kam idete a podobne. Dozvedel som sa, že robia v Bratislave kde kopú jamy. Ja som si myslel, že človek tam veľa nezarobí.. ale mýlil som sa. Keď som počul cifry okolo 20 tis. čistého, tak som bol mierne prekvapený. Ale ako všetko aj toho malo druhú stranu. Vraveli, že v robote sú skoro každý deň aj 10 hodín.
Takýto rozhovor počas cesty je podľa mňa takmer vždy príjemnejší ako tupé pozeranie sa pred seba prípadne počúvanie mp3. Je škoda, že väčšina ľudí uprednostní to pozeranie sa von oknom.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
» www.birdz.sk/webka/black_sou...
tam mam svoju vlakstory je fajn sa prihovorit.