Rano sa nam okolo stanu pasu ovce a my ideme hned chytit nieco do mesta. Sme lenivci a pol dna kvasime na nete,akurat neskor poobede vezmeme nejaku veceru a ideme najst fleka na spanie,smerujeme na druhu stranu za mesto a kusok od mora vidime rozlozene tri stany. Robotnici zo stavby tu prespavaju vo velkych stanoch a mne sa to zda ako fajn prilezitost ako aspon trocha zapadnut a nebudit pozornost. Rukami nohami sa pytam ci by sme si mohli pri nich rozlozit stan. Su ochotny a nemaju ziadne namietky. Aspon budeme mat v noci pripadnu ochranu od psov.
Ponukaju nam caj,no radsej odmietame kedze nepozname povod vody,a vcerajsie nocne prehanky mi stacili. Sedime v stane a napchavame sa akymsi plackami ktore sme v meste kupili. Vnoci sme mohli konecne kludne spat,nastastie aj vietor cez noc oslabol. Rano sa zbalime a ideme do mesta na ranajky,po ceste pri nas zastavuje auto a chlapik v nom nas zdravi,pyta sa ci sme z Bratislavy. Nechapem ako to moze vediet,no rychlo mi dopne,je to couchsurfista ktoremu som pisal ci by nas nemohol hostovat. V malom meste kde nie su snad ziadny ini cudzinci nebolo tazke uhadnut ze dvaja mladi s batohmi na ceste budeme prave my. Vravi ze ide na trh a chvilu sa zdrzi,vysadza nas v centre kedze som mu povedal ze ideme na ranajky.
Vravel ze on nas bohuzial nemoze hostovat,no mozno pre nas nieco bude mat,pockame ho teda v Mc kym sme na nete,sedime tu vlastne zas az doobeda. Medzitym prisiel a vravi ze este mame pockat,tak teda cakame a o nejakej stvrtej prichadza. Ma kluce od kamaratovho bytu,vraj u neho mozme dva dni byt. Cestou mi oznami doslova sokujuci fakt. Vcera sa tu posuval cas. Cize teraz je vlastne pat hodin. Fantazia. Takuto vec by som nemal odkial zistit,teda bez neho by sme boli v tom ze je o hodinu menej. Teraz si predstavme situaciu ze v utorok ideme na letisko,a ono my by sme pravdepodobne zmeskali nas let. Mame neuveritelne stastie.
Jeho kamarat byva asi 10km za mestom,v dakej dedine,tesne pri hranici so spanielskou Melilou. Je na sluzobnej ceste a suhlasil s tym ze mozme byt v jeho byte na dva noci. Cisto novy byt,cerstvo nastahovany,vpodstate tu este takmer nic nie je. Abdul(couchsurfista) tu dnes s nami bude do vecera a na zajtra nam da kluce. Vonku je otrasne pocasie,brutalne sa ochladilo a prvykrat co sme tu aj prsi,fuka silny vietor. Mohli sme ist niekam von,ale to pocasie je fakt zle. Zavola este dalsiemu kamosovi z CS,Mohamedovi ktory k nam neskor pride. Posedavame v kuchyni a pijeme marocky caj,rozmyslame co podnikneme.
Pojdeme sa teda aspon niekam povozit,najprv natankujeme velmi stylovym sposobom ked nam chalan s bandaskami na ulici leje cez tenku latku benzin do nadrze a neskor ideme na plaz,kde ale priserne fuka vietor,ale aspon sme zobrali dva nadherne musle,je ich tam asi tona. Ideme na miestny trh kupit nejake jedlo,ze nam Abdul este vecer rychlo nieco navari. Po vybere surovin mierime naspat do bytu,sranda pozerat na dvoch chlapov ako zapasia s jedlom,ked uz si pomoct nenechali. Mohamed este stihne majitelovi bytu znicit jediny hrniec pokusom o pukance a o nejakej deviatej uz mame dogrilovane maso. Vyzera to tu ako v malej mastali,zajtra to tu rano popraceme,aby sme neboli ako sedlaci. Abdul pride zajtra okolo siestej vecer a podla pocasia sa vymysli co budeme robit. Vnoci sme naozaj radi,ze tu mozme byt,kedze vonku je silny vietor a slusna kosa,v stane by sme asi mali trocha problem.
Rano vstavame konecne doruzova vyspati,vybehneme von zohnat mlieko a nejake ranajky a ranajkujeme si v kuchyni ako doma. Akysi kokosovy kolac je fakt chutny,dokopy som za tri placky a velky kus kolaca platil asi euro. No namiesto mlieka som zobral akusi jogurtovu zakysanku a kava s tou gebuzinou je fakt nechutna,toz ked su napisy na obale po arabsky tak neviete co naozaj kupujete. Kedze sa vonku o par stupnov ochladilo tak som samozrejme nezabudol prechladnut,cize smrkam ostosest. Rozmyslam ci ist do tej Melily alebo nie,no fakt to radsej den pred odchodom nechcem riskovat,nemam z takychto hranicnych priechodov a vyplnovaciek vobec dobry pocit. Ideme sa radsej len prejst na plaz a naspat,kedze smrkam ako divy. Zalahnem a pockame kym pride Abdul.
Je tu uz pred siestou,vravi ze nas hodi k Mohamedovi a pojde domov,potom sa po nas vrati. Skoro dve hodiny sedime u Mohameda v autopozicovni a cakame na Abdula. Konecne prichadza a rozmyslame kam ist,vonku je strasna kosa. Sadneme si na caj a neskor sa ideme prejst na promenadu,kde sa vecer rozkladaju stanky s predjavacmi slimakov. Vcera som mu hovoril,ze by som ich chcel ochutnat,tak ideme na to. Dostaneme za naberacku varenych slimakov a prvu obet si sparatkom vytiahnem z ulity. Cakal som ze to bude horisie,pripominali mi chut hovadziehohribov. Nejaky salat s nimi by mohol byt dobry. Sme hladny a mali by sme vraj ochutnat akusi miestnu polievku,nieco marocke,ideme teda do nedalekej restauracie.
Prinasaju nam tanier tmavozelenej omacky,pripominalo mi to fazulovy privarok,vraj nejaky mix zeleniny. Ku stolu prichadza ich kamos,ktory sa pred par dnami vratil z Europy a chvilu sa este bavia o jeho zazitkoch,z arabstiny ale nerozumieme ani slovo. Sme najedeny do sytosti a uz aj ospaly,vonku je zima a najradsej by sme uz zalliezli pod deku. Odchadzame teda "domov" a lucime sa s Abdulom. Zajtra rano vstavame a vydavame sa na smer letisko.
30.4.2013
O siedmej sme uz na nohach,prebalime tasky a o nejakej deviatej by sme mali vyrazit. To este stihame posledne marocke ranajky s cajom a ideme na nedaleku zastavku na bus do mesta. Neviem najst zmenaren ktoru mi vcera Abdul poradil,tak este budem musiet v meste nieco pohladat. Nechavam si poslednu dvacku a nejake drobne,dufam ze ta dvacka nam naozaj vystaci na taxik. Letisko je asi 15km od mesta a mame sa vraj zviest len do mestecka Al Aroui pri letisku a odtial sa da vpohode prejst peso. Taxikar mi este aj vydava 4 dirhamy a sedime si dvaja na prednom sedadle. Z mesta pokracujeme podla instrukcii Abdula,stale rovno a na kruhovom dolava. Zda sa i to dost daleko a o takomto case som uz chcel byt na letisku,no mame nastastie nejaku rezervu. V obchode este miniem posledne dirhamy,kedze mimo Maroka sa zamenit nedaju.
Letisko je klasicka mini mastal na sposob vsetko v jednej miestnosti,na formulare napiseme Abdulovu adresu a pri pasovych kontrolach mi zas bije srdce niekde v krku. Skuma ten maly harok a odlahne mi ked dostavam peciatky do pasov. Cez kontroly prejdem bez vykladania vreciek tak ako vsetci,cize som kludne mohol byt aj obaleny vybusninami a nikomu to nevadi. Neviem ci lietadlo hodinu meska alebo Ryanair zabudol ze sa tu posuval cas,no let trva nastastie len hodinu a o piatej miestneho casu pristavame v Madride.
Este dodam,ze za 16dni v Maroku sme dvaja ludia dokopy minuli nieco pod 100libier,teda asi 120eur.
Vychadza to 6.25£ na den,3.12£osobaden. Cize sme minali priblizne 4eura denne na osobu.
A tu konci blogovanie na Birdzi. V podstate som ani pokracovat nechcel,ale dal som sem aspon vsetky casti z Maroka. Cesta pokracuje,a blogy(skor osobny dennik) budem pridavat uz len na » vojtechvegh.tumblr.com
Dakujem vsetkym,ktori blogy citali,dufam ze som vas aspon trocha inspiroval
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
teaner
1. 5.mája 2013 10:59
ty had! na tumblr mi to bude filtrovat v praaaci uzivajte!
Napíš svoj komentár