Dnes som mal depresívnu náladu, však to poznáte. Teda väčšina teenagerov by mala. Bol som opäť raz znechutený celým týmto svetom, stáva sa. Zvykol som si na tieto pocity, a ako som už raz opisoval, mám spôsob ako ukázať svojím hormónom že ja na tieto stavy náladu nemám a že radšej som šťastný...

Dnes som teda znechutený falošnými priateľstvami a celým spôsobom fungovania tejto republiky kráčal hore Košicami smerom na svoj internát a nejako som počúval Unwritten od Natashy Bedingfield. A vtedy som sa rozhodol že koniec trápeniu sa pre nič a že ostávam sebou. Nechcem dospieť, no možnože som už dospelý a môj charakter sa zmení už len minimálne... Boh vie, ten určite

Viete, mám XYZ ideálov o láske, o priateľstve, o spoločnosti... Áno, žijem vo svojom svete optimistu, vo svojej realite, ktorá sa dopĺňa s tou naozaj reálnou. Je to zlé? Nie, takto mi to vyhovuje Jednoducho sa bránim proti niektorým vonkajším vplyvom...Hej, tak...

Júj, mrzí ma že tento blog je opäť len jeden z tých priemerných teen ale... Momentálne to tak všetko cítim.

+ vBlog coming soon...

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
tomas  7. 3. 2007 22:37
ja uz nie som teenager a stale mam idealy o roznych veciach I ked je pravda, idealov je stale menej ((
2 
fotka
baboka  7. 3. 2007 22:53
cool blog az ti zavidim
3 
fotka
silent  8. 3. 2007 10:42
Tak hlavne nestrať svoje ideály, pretože tie aspoň ešte stále držia človeka nad vodou. A buď vždy sám sebou a nedaj sa zlákať druhými a zdieľať ich názory, s ktorými sa nestotožňuješ...
Napíš svoj komentár