Prečo sa servítka lepí na desiatu?

Poznáte tie chvíle, keď ste hladní ako vlk, vytiahnete zo svojej školskej tašky desiatu, najčastejšie chlieb alebo rožok, a ..? hľa!
, , Čo máš na desiatu? "
, , Rožok so servítkou. Ach nie, niekde tam predsa len bude tá saláma.."

Prečo sa teda ten mikrotenký papier vždy lepí na náš túžobne očakávaný pokrm? Odpoveďou na túto otázku može byť napríklad táto možnosť:

Ako každé ráno, ani toto nebolo výnimkou. Servítky si spali svojím ničím nerušeným spánkom, no o 6:30 ich prebudili čiesi ruky. Ruky mojej mamy...
, , Nieeeeeeeeee! " kričali servítky na jednu z nich ešte ospalým, ale zato dosť mohutným hlasom, keď už nemohli zmeniť fakt, že ich sestra dnes bude VYVOLENOU. Dnes bude ďalšia z nich predurčená na strastiplnú cestu životom každej jednej servítky. Vziať, roztiahnuť, obaliť, odbaliť, vyhodiť. To je ich životný príbeh. Na každú to raz musí prísť..
, , Nebojte sa sestry, ja sa vrátim! " kričala Albína ako zmyslov zbavená spomedzi maminých prstov.

Mama ju pomaly roztiahla, vystrela, položila na ňu rožok, obalila ho ňou ako salónku a položila do sáčku. Chudinka, skoro sa zadusila. Krátením dlhých chvíľ počas cesty do školy jej niečo napadlo: Prilepiť sa k tomu rožku tak pevne, ako sa len bude dať! Takto nebude možné odbaliť ju len tak jednoducho, a tak sa jej šanca na prežitie zvýši..Vedela síce, že ak sa nebude brániť, tak ako jej predchodkyne, pri troche šťastia prežije a recyklovaním sa dostane do ďalšej SSS (sesterská servítková skupina). Ale ona si chcela zachovať hrdosť, veď je predsa servítka!
Prišiel však osudový okamih...

Gebrica vyhladla, siahla do tašky a vzala si svoj krásny, servítkou obalený rožok.
, , Mňam..", pomyslela si. Sliny jej už tiekli potokom, no zrazu zistila, že tento biely zázrak nie a nie preč!
, , Sakra, čo je? Prečo je to prilepené? "
, , Ha, a mám ťa..", povedala víťazoslávnym tónom Albína. , , Dnes asi ostaneš hladná, milá Gebrica.."
, , Ojojój, to sa mýliš, drahá. Prepáč, ale mňa a moj žalúdok len tak ľahko neoklameš."
Gebrica teda uchopila rožok pevne do rúk a prudkými pohybmi začala toto nevinné, ale zato drzé stvorenie obtrhávať z jej cieľa - rožka. Servítka sa bránila, ale čo zmože taký papier?

O pár minút bol rožok v bruchu a kusy servítky v koši. Avšak pár kúskov z nej ostalo na zemi, pozbierali sa a hybaj domov! Uskutočnili sesterskú schodzu a uzavreli dohodu:
Každá servítka, bez ohľadu na vek, sa NESMIE zachovať, ako ich sestra Albína, t.j. nebrániť sa a nechať sa vyhodiť do koša. Každá roztrhaná servítka, ktorá skončí v koši, sa už do SSS nemože vrátiť, pretože porušila dohodu.

Po tejto schodzi pozostatky servítky Albíny skonali, ale jej sesterstvo sa zachovalo dostojne a spopolnili ich v krbe. Servítková dohoda bola platná až po tomto akte.

Ako ste si už ale mohli všimnúť, servítky sa na desiatu lepia aj naďalej. Prečo?
Vačšina ostatných servítiek má v sebe syndróm, takzvaný , syndróm lepenia´. Nemožu za to, skrátka sú prítulné. Čím teda porušujú zmluvu a tak sa ich pozostatky nesmú vrátiť spať do sesterstva, ale zahynú potupujúcou smrťou. Sú však aj prípady, kedy tento syndróm nemajú a aj dnes si nažívajú pekný plnohodnotný servítkový život.

Nuž teda, nerozčuľujme sa nad tým, keď je na našej chutnej desiate prilepené niečo biele. Je to len SERVÍTKA! Ak je prilepená, trhajte, ak nie, dajte jej šancu na nový život..

 Záchod

3 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu