vidím zas na rozjarenej májovej lúke.
Stúpajú do neba hľadajú viac svetla,
počúvajú vzlyky chladnúceho vetra.
Dotýkať sa nebies to je ich sen,
chcú rásť do krásy, kým nastane ten deň.
Ony však nevedia kto im tú šancu dal,
vie to ten človek čo ich tam zasial.
A tak môžme vidieť ty a ja ako lesknú sa pod modrou,
na lúke s nádejou, že navždy nezostanú medzi nebom a zemou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zabudnuta
24. 5.mája 2011 23:37
pekné 4* ..."vie to ten človek čo ich tam zasial. " ...k tvojmu rýmu by sa tu hodilo iba "sial"
Napíš svoj komentár