Príbeh: Nádherný deň

Deň sa začal zle a mal sa skončiť ešte horšie. Autobus ako zvyčajne, bol nabitý.
Hádzalo ho na všetky strany, a to len podporovalo zlú náladu.
Zrazu som počula hlboký hlas. Prichádzal spredu: “Nádherný deň, čo na to poviete?”
V tlačenici som toho človeka nevidela, ale počula som, ako opisuje jarnú krajinu a upozorňuje na veci, ktoré sa približujú: kostol, park, cintorín, požiarna stanica… Všetci cestujúci to sledovali cez okná. Nadšenie bolo také nákazlivé, že som sa začala v ten deň prvý krát usmievať.
Prišli na moju zastávku. Ledva som sa pretlačila k dverám. Pozrela som sa na nášho sprievodcu. Bol to taký malý človiečik s čiernou bradou a so slnečnými okuliarmi. A v ruke s bielou palicou. Bol slepý.
Vystúpila som z autobusu a všetko moje napätie sa zrazu vytratilo. Boh vo svojej múdrosti poslal slepca, ktorý mi pomohol vidieť. Vidieť, že aj keď niekedy všetko ide zle, keď sa všetko zdá temné a smutné, svet je naďalej krásny. Nôtila som si akúsi melódiu a vyšliapala som po schodoch do svojho bytu. Nevedela som sa dočkať, ako pozdravím
svojho manžela slovami:
“Nádherný deň, čo povieš?”

Autor: Bruno Ferrero