samozrejme sme sa vylodili na Partizánskej ulici, povyberali dárečky z auta a poďho pomáhať do toho veľkého baraku plného chaosu a maličkých miestností. keďže prípravy boli v plnom prúde rozhodla som sa nezapájať sa do tvorivého procesu prenášania stolov a vyprážania rezňov. zvolila som odchod na vinice kde sme pekne krásne pozbierali miniatúrne orechy a pár strapcov kyslého hrozna. a keď sme sa vrátili prešla ďalšia hodina až dokiaľ sme konečne zasadli za hojne obložený stolík studenou polievkou, kuracími paprčkami a divnou ryžou, ktorá sa viac ponášala na rizoto. neviem či sa niekto najedol do sýtosti ale predpokladám že sa všetci krotili aby mala babka radosť, že to čo pripravila stačilo bohato každému. a keďže už má tých 85 rokov tak od nej všetci prijali päťtísicovky.
samozrejme celý deň sa niesol v duchu urážania sa a dehonestovania španielčiny. keďže som ich chcela konečne umlčať odpovedala som na ich otázku ako sa po španielsky povie, slečna nechcem mať s vami sex bez prezervatívu, to vyvolalo salvy smiechu a pohoršený výraz mojej mamy. otec nebol pohoršený vôbec keďže od siedmej nasával borovičku a bol dosť ožratý, čo sa prejavilo aj na jeho divných pochodoch s pyžamom a dezorientovaným pohľadom tuláka po dome. nastal aj povästný historický záchvat mojej tety, ktorá je už totálne hotová z môjho bratranca, aký je mierne lenivý, nechce pracovať ani sa učiť, a nekomunikuje s ňou. podľa mňa, normálny, uštipačný a drzý gondár.
vrchol zábavy však nenastal pri žranici, pri akej sa každý naváža do každého a servítky sa pred ústami nedržia...vždy ma však pri týchto obedoch dojíma plač babičky, ktorá je taká hrdá na svoje vulgárne, opité, nasraté a často hlúpučké ratolesti, ktoré údajne požrali celú múdrosť sveta. takže späť k vrcholu zábavy. môj otec, pod parou, netušil kam v tom zmätku zapatrošil smradľavé pyžamo a košeľu, kde mal všetky doklady. hľadal a hľadal. a nenachádzal. prekutrali sme všetky miestnosti a nikde nič. až napokon, môj bratranec vstal z lavice na akej asi pol hodinu lofnil a čo nevidíme. pyžamo aj košeľa. nuž. niečo za niečo. keby mama otca včas nezastavila odišiel by s bratrancovou koženou bundou domov...nevadí. hľavne že sme sa napokon dostali domov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár