Jednoznačne na to-read liste, už len kvôli odporúčaniami JP. Aj keď dosť som toho o ňom prečítal a ku koncu života bol vraj pekne jebnutý, podporoval putinovský režim atď...

@wewo
Aj Orwell bol socialista. To nič nemení na tom, že povedal veĺa relevantných vecí.
Ja som prečítal nedávno celé Súostrovie Gulag, a bolo to pre mňa transformatívne.

@goodgoy ja len z maturitného ročníka jeden deň Ivana denisovica nejaké úryvky.

Gulag archipelago je niečo čo sa číta ťažko a pol roka, a dovtedy mám na to read liste asi 50 nonfiction záležitostí.

Ale je to v piči, keď si uvedomím že kedysi ako jeble decko som bol wonnabe socialista... Anarchistický antifa ľavičiar alebo ako by som vtedy nazval svoju hlavu pomotanú...

@wewo
Dá sa aj za pár týždňov

Aj za pár dní sa to dá

@3

Kurva fix robot číslo 5 by to dal za 35 sekúnd.

Ale veď to je niečo čo treba vstrebávať a rozmýšľať nad tým, nemôžeš za týždeň do seba jebnúť 1500 strán depiek, utrpenia a tragédii.

Sa stačí preklikavat birdzom na to

@wewo
Ja som to mal za dva týždne. Ma to pohltilo a po nociach som to hltal, kým som to nedočítal.

Keď naberiem sily, idem na dostoevského.

@wewo No vidíš - a top mozgy 20. storočia ako Orwell, Sartre, Einstein atd. sa socializmu nevzdali od mladosti až do konca života.

@james98

@goodgoy Neni to síce argument - ale práve post-marxistické, neomarxistické a analyticko-marxistické (vychádzajúce z Americkej liberálnej tradície, dávajúce rovnaký dôraz ako na negatívnu tak aj pozitívnu slobodu) spoločenské analýzy mi dávajú väčší zmysel ako tie neoliberálne. Napríklad Jamesonova "kultúrna logika neskorého kapitalizmu", alebo Pefferov dôraz analytického marxizmu na individualitu a od nej odvíjajúce sa formy sociálnej spravodlivosti, ktoré prehlbujú Rawlsov liberálno-ľavicový pohľad na spravodlivosť. Alebo ako ukazuje Pikkety, neoliberálne teorie hovoriace o tom, že trh v podstate prekoná všetko - sa zrútili v roku 2008, kedy centrálne banky museli dotovať Súkromné bankové inštúcie, pretože by sa inak stalo to čo sa stalo počas velkej hospodárskej krízy v 30. rokoch. Jednoducho, spoločenské a ekonomické analýzy Pikketyho, Graebera, Amartya Sena (ktorý je tiež držitelom nobelovej ceny za ekonomiu) atď. odvíjajúce sa od Marxa sa mi argumentačne zdajú racionálnejšie. Keby to bolo naopak - čisto z racionálnych dôvodov sa pridám na opačnú stranu. Zatiaľ ma ale nik nepresvedčil.

@james98
Vedel si, že hospodárskej kríze predchádzali iné, ktoré trh bez pomoci prekonal behom mesiacov?
A 2008 v tomto zmysle nedokázala prakticky absolútne nič. Jednak pretože už v tom bode bol trh preregulovaný a jednak pretože je obrovské materiálne prepojenie medzi korporáciami a štátom, žo z nich robí de facto jednu entitu.

Napokon socializmus vždy spôsobí len slow motion train wreck. Zdržuje veci, ktoré by sa udiali rýchlo a preklopili sa do inej situácie do omnoho horšej katastrofy, ktorá sa udeje neskôr. Už len preto, že dlhodobo nemôžeš ignorovať fyzikálne a biologické aspekty ekonomiky a akýkoľvek pokus to zohľadniť na centrálnej štátnej úrovni končí prinajlepšom neúspechom a prinajhoršom humanitárnymi katastrofami a akýkoľvek pokus to dlhodobo nútene ignorovať taktiež.

Zároveň sa výrazne zabúda na informačnú funkciu trhu. Keď vytváraš regulatívnu bublinu, po čase nereaguje tvoje hospodárstvo na bezprostredné každodenné reality, ako sa to deje pri decentralizovanom, deregulovanom trhu, ale vytvára si umelé kritériá distribúcie jednotlivých zdrojov v jednotlivých segmentov dodavateľských línií, čo v konečnom dôsledku vedie k čoraz uzavretejšiemu systému, ktorý po čase nereflektuje bezprostredné hospodárske reality vôbec. Spojené s ideologickými zásahmi do samotného hodnotenia okolitého sveta ľuďmi to vytvára hospodársko-ideologický solipsizmus. Dojem, že svet nejestvuje mimo systému a všetko dokáže byť regulované. Chyba sa kumuluje.

V tejto miere je to relatívne recentným javom, ktorý vyvstal ako produkt industriálnej revolúcie. Pokiaĺ v predoślých spoločnostiach bol feedback od okolitej reality veľmi bezprostredný a ekonomický a technologický "buffer" veľmi rýchlo zmizol, keď spoločnosť podľahla nejakej fundamentálnej chybe (a príroda dáva feedback vo forme rozbitia celku, ktorý sa neadaptuje), v súčasnosti cez energickú efektivitu výroby nie je bezprostredný vzťah medzi ľudským konaním a výstupmi, ergo je možné aj niekoľko generácií operovať vo feedbackovom vzduchoprázdne a spätne upravovať aj samotné metódy hodnotenia reality na základe skúseností nadobudnutých v tom vzduchoprázdne, bez feedbacku od okolitej skutočnosti. To však neznamená, že okolitá skutočnosť niekam odišla. Chyby sa kumulujú, prejavujú v čoraz početnejších oblastiach ľudského života, až ich záporná synergia prekoná kritickú masu a prepukne do rozpadu celku.

Odohralo sa to v rôznych verziách pri každom civilizačnom rozpade.

Osobne si myslím, že je trh slobodný len do istej miery. Keď prekonáš istú mieru regulatívneho a daňového zaťaženia, stáva sa to už len nepriamym distributivizmom. Korporátnym socíkom takpovediac.

Preto považujem kritiku súćasného stavu poňatú ako kritiku "kapitalizmu" za scestnú, rovnako ako mi pripadá smiešne súćasný progresivizmus označovať za akokoľvek liberálny.

Osobné a politické slobody sú neudržateľné bez ekonomických slobôd a ekonomické bez osobných a politických. Preto aj povaźujem celú ľavicu za implicitne autoritatívnu a autoritativizmus za implicitne ľavicový. Aj preto nepovažujem ani neokonzervativizmus už za pravicovú ideológiu.

Problém ide však omnoho hlbšie, ako sa dá zachytiť jednoduchou ľavicovo-pravicovou dichotómiou.

@goodgoy "Jednu entitu" by to z nich robilo len v tom zmysle, že korporácie sa snažia, okrem zisku, aj o mocenský vplyv. No a samozrejme, že sami o sebe - keďže žiaľ nejde o demokratické ani politické (vo všeobecnosti) inštitúcie - priamu moc nemajú. Môžu však tlačiť na štáty - keďže zisky často krát väčšie ako ako HNP menších alebo pokojne aj väčších štátov. Samozrejme platí, že si moc môžu doslova kúpiť - resp. kúpiť si lepšie podmienky na akumulácii zisku v rámci štátov. Inak vtedy šlo najmä o súkromné banky, centrálne banky ich dotovali, lebo išlo o peniaze, ktoré v nich mali uložené občania štátu. No ale bez zásahu štátov by sme sa z toho nevyhrabali ani doteraz - v 30- tych rokoch to vrcholilo vojnou, a trh sa potom znova rozpohyboval, lebo bola potrebná výstavba atď.
Inak osobné a politické slobody sú naopak úplne zbytočné bez ekonomickej rovnosti. Bez toho, aby bol človek ekonomicky zabezpečený, nemôže tieto slobody dostatočne využívať. Keď celú svoju energiu sústredí na prácu za životné minimum, na zabezpečenie základných potrieb seba a svojej rodiny, jednoducho nemá čas využívať negatívne formy slobody. K tomu, aby sa dokázal napríklad plnohodnotne zamýšľať nad politickou situáciou - robiť rozhodnutia a zapájať sa do občianskej spoločnosti - by potreboval mať zabezpečené dobré životné podmienky - a to už nehovorím o situácii, kedy jedinec "prehral" v prírodnej lotérii - a narodí sa napríklad nejakým spôsobom postihnutý atď.
No a súčasná ľavica, okrem ortodoxných marxistov, nehovorí o centrálne riadenej ekonomike. Trh musí byť v tomto koncepte nejako prítomný - o tom hovorí aj Rawls - trh je podľa neho najefektívnejší prostriedok produkcie bohatsva. V tom problém nie je - problém je v jeho prerozdelení. No ale základná téza, ktorou sa marxizmus riadi je: "Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb" - nerozumiem, prečo by mal niekto zvýhodnený len pre to, že má prirodzene nejaké danosti (za ktoré sa nepričinil), ktoré mu prinášajú výhody. Napríklad nie každý má na to, aby vyštudoval prestížnu školu a momentálne na trhu žiadaný odbor - a druhá vec, aj keby nato intelektuálne mal, často si to nemôže dovoliť finančne. To ale neznamená, žeby sa nemal snažiť v rámci svojich možností.

@james98

Ten prvý bod sa nedotkol môjho argumentu. Vnímaš pojem súkromný formalisticky. Tu ide o mieru prepojenosti so štátom. Regulatívnu aj ekonomickú. Udial sa klasický prípad regulatory takeover, ako povedala Rand.
Z čoho súdiś, že nevyhrabali? Ako som povedal, udiali sa už krízy, ale vźdy boli krátkodobé, aj keď boli intenzívne, keď sa nechal voľný priebeh trhu. Oddlžovanie len zdržalo nevyhnutné. Znova niečo, na čo si nereagoval.

Ekonomická/sociálna rovnosť je hlúposť. Je to už z definície rovné alokovanie zdrojov rôznym činiteľom, čím vytvoríš jedine tak chaos, pretože to proste nie je racionálne. Trh alokuje zdroje tam, kde je najväčšia výkonnosť. Keď sa to nedeje v regulatórnej bubline, znamená to, že sú zdroje alokované tam, kde sa produkujú najpotrebnejśie sluźby a produkty z hľadiska hmotného (nie predom regulatívne určeného, ako to je v prípade Crony kapitalizmu, ktorý je vlastne korporátnym socializmom).

Aký trh, keď hovoríš zároveň o prerozdelení? Keď máš štátnu redistribúciu, tak to nie je slobodný trh. Je to trh, ale operuje len v bubline na základe umelých politických kritérií.

Nemá byť zvýhodnený. Je to prirodzená okolnosť, že je zvýhodnený, ak má talent a dá do niečoho dostatok úsilia. Tým sa selektujú dobré nápady aj gény v populácii. Keď neselektuješ, priamo z architektúryy tvojho systému vyplýva degenerácia, pretože sa každý prispôsobuje výlučne politickým kritériám.

Nerovnosť napokon vznikne tak či tak, pretože ľudia nie sú rovnakí a aj keď sú zle nastavené incentives, schopnejší si nájdu cestu hore, len to nebude zároveň aj ekonomicky prínosné, ako pri slobodnom trhu. Ešte raz: Fyzika a biológia. Nedá sa tomu vyhnúť. Akokoľvek by sme chceli.

V systéme musí byť možné neuspieť a tento neúspech nesmie byť diktovaný politickou. Dá sa to dočasne nastaviť inak, ale napokon je to recept na neúspech celej spoloćnosti, ako sa demonštrovalo v histórii znova a znova a znova a znova a znova pri každom pokuse o rovnostársku spoločnosť, aká kedy existovala.

Buď sa rozpadla zvnútra alebo prešla na politický autoritativizmus. Mimo rovnosti pred zákonom je rovnosť len falošnou modlou.