Som u rodičov. Moja sestra má získanú mentálnu retardáciu(To nerozpisujem na tri slová len tak. Je dôležité podotknúť, že tá retardácia je získaná, inak by ju to mohlo stavať do pozície obete a niekto by ma mohol nebodaj preklínať za to, že sa vysmievam postihnutým ľuďom. Iní by zasa mohol podotknúť, že to máme v rodine. Hajzel jeden).
Tak teda. Moja sestra so Získanou Mentálnou Retar Dáciou(ďalej už len ZMRD, prípadne po anglicky Acquired Intelligence Deficiency Syndrome AIDS) dnes zasa popíjala víno. Ona celé dni nič nerobí, pretože má toho ZMRDa. Na tom by nebol nič zvláštne, šak ho chlastala často keď rodičia odišli do práce. A oni to nevideli, alebo možno nechceli vidieť. Akurát, že ja som nezamestnaný človek. A nezamestnaný človek vidí viac ako človek obyčajný. ("Počuješ tú hrdosť v hlase, keď hovrí, že je nezamestnaný? Páánečky, ten má teda charizmu!")
Oči človeka bez práce sťa oči sokolie,
sledujú každé smietko, celé okolie
Väčšinou to prebieha tak, že ZMRD AIDS sestra vypije fľašu vína, na čom by nebolo nič zvláštne, veď to som robieval vo Viedni aj ja, no ona sa potom postaví na stred domu, dá si do uší slúchadlá a začne ručať. Ale ručať tak, že ani sob ktorého som nedávno utopil vo vani by sa za to nemusel hanbiť. A tak spevoručí niekoľko hodín až kým sa nevyčerpá a ide do izby. Akurát, že dnes sa jej program posunul a v už aj tak chronicky prázdnom diári vznikla diera. A tak pila až poobede, keď sa otec vrátil dom-ou, oou*. Ja som vtedy sedel v izbe a počúval skvelú pesničku čo som vyhrabal na youtube("Pááánečky, ty máš taký dobrý vkus"), tak neviem aké udalosti nasledovali potom. No viem, že sa strhla slovná prestrelka. Otec ručal na sestru a sestra ručala na otca. Otcovi som veľmi nerozumel, on vrieska tak, že znie ako španielska upratovačka, takže sotva sa dá rozlúštiť De qué está hablando. Sestra zasa tvrdila, že otec je sviňa a kokot. Ľuboš, buď taký dobrý("jasné šéfe, píšem to do zápisnice, kokot a a á prasa....", "Sviňa", "Aha, tak sviňa", "Daj tam ešte aj to De qué está hablando", "Jasné šéfe, už sa to nesie porfavor").
Potom sa AIDS ZMRD sestra mierne psychicky zrútila v kúpeľni. Tentoraz nebolo rozumieť jej. Ona znela skôr ako ruský dôchodca, ktorému nezvýšilo na vodku, lebo si musel priplatiť lieky na srdce, я бы лучше умер. Ľuboš!...("Da, šéfe!", "Ta neže da da, ale zapisuj, ty durak")
A tak je teraz vinný sklípek zavřelý. Dúfam, že jej bude jebať aj v noci a bude chodiť hore dolu a trepať dverami. Nech nás radšej rovno zapichne. "Luboš, keby nás zapichla, zapíšeš to do zápisnice?", "Jasné šéfe, spoľahnite sa. Dotyčná vošla do izby a pichla mu nabíjačku z mobilu do krku akoby bol jeho ohryzok elektrická zástrčka", "Správne Ľuboš". A druhý deň príde domov mama s nákupom, a keď uvidí čo sa stalo zhíkne "Pre koho som doboha kupovala celé tri litre mlieka?". Kocúrovi sa zalesknú oči.
A ešte novinky. Zajtra idem na byt a musím pokračovať v upratovaní. Takže ráno plánujem zjesť 2 baníny, dať si dúšok čaju a potom prekročiť Alpy. Buď ma v nich stretne statočná smrť, alebo dôjdem až do bytu. Pred pár dňami som zápasil so sobom vo vani a moje koleno to veľmi neocenilo, tak si musím dať pozor, aby som neskončil ako invalida. Inak je všetko ok, len chladnička je vyradená z funkcie, vodovodná batéria presakuje, práčka je problémová, ale vo svojej podstate perie. Ale smrdí tak ju zajtra pozvem do reštavrácie na pohár deväťdesiatstupňového octu(nie, už mi neobjednávaj ďalší ocot, lebo vieš, že som potom povoľná, nedovierajú mi dvierka. Ach, preboha, čo robím u teba v byte?). Ešte potrebujem nový koberec, to len preventívne, lebo každý starý koberec môže byť potenciálne oščatý od mačky. Tento týždeň by som vlastne mohol všetko spraviť. Teoreticky. A medzitým...
medzitým sa stanem vesmírom a potom nájdem hrdinskú smrť. Niekde na mňa musí čakať. Napríklad pôjdem domov cez les a naskytne sa mi šanca zachrániť svet pred smrtiacim asteroidom a to za tak malú cenu ako je môj jediný malý život. A tak nájdem hrdinskú smrť presne tak ako Bruce Willis v tom filme. Ako sa to len volalo. Čo potreboval odpáliť tú skalu. Hej, Šiesty Zmysel. Ach, niekedy mi to myslenie trvá. Musí to byť super zomrieť hrdinskou smrťou.
Ozaj, na úrade práce už musím chodiť do Beratung zóny. To je tam kde do človeka jebú a čekujú aký ma životopis a nútia ho chodiť na kurzy a tak. Sakrapráca. Teda vlastne sakranezamestnanosť. No to nevadí, ja už nejako vystačím tých pár rokov čo mi chýba k tomu aby som našiel svoju ideálnu prácu a zarobil miliardu korún. Teraz som o krok bližšie, pretože som už zistil, že sa musím stať vesmírom, krok číslo jeden. Potom krok číslo dva. A nakoniec profit. Stačí zavolať na číslo pre správu života a stlačiť správne možnosti.
ak chcete umrieť o hlade a smäde, stlačte jednotku
ak chcete zarobiť miliardu, stlačte dvojku
ak sa chcete stať vesmírom, stlačte trojku
ak chcete zomrieť hrdinskou smrťou, stlačte štvorku
píííííp
Zadná strana blogu:
"Tento blog hraničí s dokonalosťou. Tento blog hraničí s Ukrajinou, Maďarskom, Českom, Poľskom a Rakúskom, pretože toto je blog Slovenskej kvality!"
- New York Times
"Ešte kúsok a Goodking prekoná aj vysokú pisateľskú latku nasadenú Evitovkami"
- Evita Press
"Strhujúce. Osudy bežných ľudí podané jedinečným spôsobom"
- Die Welt
"Ten sprostý kokot by už mohol držať hubu"
- Birdz
*Na oxid uránny "ou" sa namiesto zlúčeniny "dom" naviaže kyslík a vzniká takzvaná oou zlúčenina. Treba si na ňu dávať pozor.
Edit - DovetokSamozrejme som to odhadol veľmi správne. Len čo som dopísal blog a šiel na hajzel a spať, diabol sa zobudil. El Diablo. A doteraz sedí v izbe, rozpráva sa sama so sebou, rehoce sa a občas sa vyryhá. Niekto by mal zakročiť. Zásahová jednotka. Vtrhnúť do domu a odprásknuť najprv diabla a potom mňa. Aby sa táto vetva rodiny už nadobro skončila. Veď to je predsa príroda. Lev sa kŕmi zebrou a zebra sa kŕmi pásikmi. A pásiky tie už neviemčím sa kŕmia. Tie si len tak žijú. Ako my. Kúrňa, neboli sme dobrý vesmír teda. Už boli aj lepšie vesmíry, menej pásikové. No ale dobre no nevadí, snáď všetci čoskoro zdochneme a bude všetko opäť v poriadku. Teda neže snáď. Hovorím to jakeby to bola kartárska šťastena a nie osud, ktorý sa aj tak čoskoro naplní.
Tak teda dnes prejdem cez alpy už teraz, na svitaní. Postihnutá skurvená rodina, človek len ostáva krúcic hlavou. A ja kokot, mohol som sa zadusiť hriankou tak rok dozadu. Ani ma nedráždilo na kašeľ. Len kúsok zabehol do dýchača a sedel si tam. Mohol som si sadnúť a nič nerobiť. Len ja si nedám povedať, furt musím prejsť tú míľu naviac. A začnem hrianku naschvál vykašliavať. A dokonca som bol triezvy, keby ma našiel obhliadač musel by skonštatovať, že to nebola vina alkoholu. Lebo keď je človek opitý, tak hneď tomu prisúdia všetko zle. Havaruje v aute, bol napitý, jasné, máme vinníka. Spadne z výšky. Alkohol v krvi? A je to jasné. Zlyhá mu srdco? Nevydržalo tlak alkoholu, samozrejmosť. Ale zadusiť sa hriankou zatriezva, to je dobrá smrť. Ľudia si skôr povedia "preboha, veď aj ja som jedol triezvy hrianku. Včera. Mohol som to byť ja! S tými hriankami by už niekto mal niečo spraviť". A ani sa nenazdáme a v uliciach pochodujú ľudia s mojou fotkou prilepenou na transparente pomocou lepkavého kúsku chleba s nápisom "Hrianky sú smrť!" a "Zastavme popaľovanie chleba". Tak je. Dobre som to povedal, správne. A teraz idem osedlať kone. Hijó!
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
goodk
7. 6.júna 2016 01:59
A aby som nezabudol...Boh žehnaj republike...Boh žehĽuboš! Kúúúrňa!..."Pardon šéfe"...Chorus: Boh žehnaj republike "Boh žehnaj republike", Boh žehnaj republike "Boh žehnaj republike"
2
Páči sa mi ten fantasy svet ukrytý v občas trpkej ( "lavíne dní" - K.Kryl ) .
Napíš svoj komentár