Nechal som sa nalákať,
na faloš a na klamstvá,
že som pre teba jediný,
že sme si súdení.

Znelo to tak krásne,
keď si mi to vyprávala,
slová slastné zneli stále,
pokazila jedná chvýľa.

Bol to okamih krátky,
ktorý potvrdil skryté pravdy,
pravdy o nás a o tebe,
čo skutočné v tebe drieme.

Moje srdce sa zlomilo,
duša moja sa zo mňa vytratila,
ostalo vo mne len veľké prázdno,
ktoré sa už nezacelí žiadnou láskou.

Radšej ostať navždy sám,
ako s takou ako ty,
kôli tebe sa už nespálim,
budem smutný záletník.

Už žiadnej by som dôverovať nemohol,
tvoj falošní úsmev ma premohol,
za dôveru najhoršie dopadol.

Keď si o mne začala klamstvá šíriť,
neprestal som sa diviť,
kde sa v tebe bere tá zlosť,
jediné čo mi potom ostalo bola moja hrdosť.

Už je to všetko dávno za mnou,
teba ostala len prepikovaná mladosť,
rodičia sa ťa radšej zriekli,
vyhodili s domu a zabudli,
že feťáčku a kurvu ako ty vychovali.
kamarátky už dávno nemáš,
týpkom ktorým fajčíš ani meno neznáš.

Mohla si byť maliarka,
mohla si byť speváčka,
bola si krásna a talentovaná,
no stala sa s teba príšera prefetovaná.

Kde sa stala chyba len ty sama vieš,
tvoja ďalšia cesta teraz už každá jasnému je,
všetko čo si mala si zahodila,
koho iného by to mala byť potom vina.

Pre tvoje oči a úsmev,
sa ti každý snažil pomôcť,
po sladkých rečiach,
bol každý tvoj otrok.

Dnes už ti nikto neverí,
málokto o tebe čo len slovo prehodí,
toto je tvoj koniec smutný,
mohla mať všetko no skončila si na ulici.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár