Nie som Tolstoj, Shakespeare ani Bukowski,
žil som rýchlo a ako sa nepatrí,
klamal som a bol veľa krát klamaní,
pár krát som veľmi ublížil,
či už na tele alebo na srdci.
S vlkmi sa túlal,
veľa krát na pravých kamarátov zabúdal.

Kamarátov som necenil,
bratské reči zradou odmenil,
ženy balil na klamlivé reči,
nikdy nepovedal svoje zámery,
lásku si necenil, vernosť som obesil,
priateľstvo potopil, rodine sa odcudzil.
O lásku som nebojoval,
city neprejavil,
pomaly v vo vnútri trpel,
a na lásku zanevrel.

Zabudol som čo je milovať,
a čo je byť milovaný,
s maličkostí sa radovať,
naučiť sa ľudom dôverovať.

Prestal som ľutovať,
namiesto toho ubližovať,
zradu zradou oplácať,
nebolo mi cudzie ani ohovárať,
stal sa so mňa riadny pankhart,
ktorého bolo treba poriadne vyfliaskať.

Niesom spoločenský,
často ani zábavný,
keď mám depky,
viem byť odporný.

Pri spoznaní dojem pekný nebudím,
pijem viac ako vydržím,
pri spoznaní toho veľa nenahovorím,
zato často sa ešte na druhý opitý zobudím,

To tie moje stránky,
ktoré na mne svine zanechali.
Ktoré mi ublížili,
ktoré ma podrazili.

 Blog
Komentuj
 fotka
vizzitor  17. 2. 2010 20:54
nevravím že to je zlé ale keby si to dal do rýmov tak by to bolo kruté
 fotka
gorky  17. 2. 2010 22:40
stačí, že je to úprimné
Napíš svoj komentár