Na vrchole skalanatej hory do neznáma volá,
v okolí prázdnota, zem holá,
bez odpovedi, bez ozveny,
po bezútešnej noci, po dlhom bdení,
na krídlach vzdušného oceánu,
čaká, kedy plamene vzplanú,
kedy na oblohe hviezdy zažiaria v znamení anjelov,
ten svet, plný túžob, predstáv, plný snov,
slabosť v duši premáha,
pocit, že všetko je márna snaha,
so zatajeným dychom zatvorí oči,
bolesť pomaly, vražedne prah jej srdca prekročí,
kráča tou neúprosnou tmou,
obklopená samotou,
deň, noc žiadna spravodlivosť,
do rúk silu vzala, už mala toho dosť,
nie, smútok ju nepremože,
koniec zlu, už mu nič nepomože…

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár