Dej plynie, nechávam ho tak. Nezasahujem, nech si ide, nedobehnem ho tak ako tak.
Deň starne, je na čase ho vystriedať. Mal by som ísť spať. Starať sa len o svoj vlastný mesiac, o svoj malý štát. Vypudiť z uličiek túlavé psy, dať im domov a žrať, alebo guľku do hlavy. Zabudnúť že aj ja som bol kedysi z tých túlavých. Alebo ešte som, len sa túlam s dokladmi a inými papiermi a papierikmi.
Prestali sme polovať na mačky. Zabili v sebe túžbu po krvi. Ostal len nejasný pocit prázdnoty, ktorý sa vínom pokúšame zaplniť. Snažíme sa otupieť, nejak to celé zastaviť. Nenechať si zdvihnúť tlak, keď je občas treba niekoho zastreliť. Nevnímať či ste boli spolu včera piť. Odolať inštinktu vrhnúť sa k obeti a napchať si papulu mäsom. Zamávať továrniam na sny a vychutnať si pocit byť sebou samím.
Kvapka po kvapke ktorá mi steká po brade mi odtikáva čas. Východ slnka hovorí že prišiel čas vstať. Otvoriť okno, umyť si tvár. Rozhodnúť sa či bude aj číslo dva. Či doublethink nedostal len novú hranu, novú masku, krajšiu krabicu a štýlovejšiu kravatu.
Či mu skutočne unikám.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár