Viem čo sa deje. Snažia sa schúliť do klbka a uložiť k zimnému spánku. Kričím nie. No možno to len urýchlujem. Ja nechcem, nechcem a panika zožiera moju poslednú chuť bojovať, Nadväzovať kontakt s luďmi, Mať ich rád, milovať. Viem čo teraz príde. A neviem sa adaptovať. Neviem si nakúpiť zásoby a zazimovať sa. Prijať zimný spánok ako svoju súčasť a stratiť na nejakú dobu kontakt s emociami, na chvílu ich prestať vnímať.
Viem čo treba robiť. Musím sa dočasne sústrediť na bodové hodnotenie, všímať si červené čiary. V nasledujúcich mesiacoch ma už nenasýti pocit blízkosti, pocit priatelstva, pocit že niekam patrím. No ešte ma stále rozochvieva akákolvek predstava že by som to mal znovu zažiť.
Pokúšam sa reštartovať systém. Jessica je dobrý chlapec, dolial mi pohár vodky a bavíme sa o klokanoch cválajúcich ulicami tohoto mesta. Ďalšie poháre, ďalšie flašky, Tvrdý reset a nasleduje deň ako každý. Potrebujem pomôcť Klarky.
Stráca sa hĺbka a všetko je zrazu jasné, priemerné. Kedysi mi hmla prišla taká nádherná a teraz tu proste len je. Tak ako tvoje ruky obkolesili moju schránku, no ja necítim žiadne vybrácie, žiadne emócie. Proste tu len sme, Stojíme tu a vymiename si informáciu o tom že sa máme radi. A ja ťa mám naozaj rád len to teraz vobec necítim. Necítim nič. Ubiehajú dni a ja komunikujem už len na základnej úrovni. Ubiehajú dni.. a ja očakávam ten deň keď vás znovu pocítim.
Asi by som mal proti sebe prestať bojovať. Byť dobrý medveď a na chvíľu uložiť city pod ľad. Nechať ich zakonzervovať. Veď sa ich ešte i tak prežeriem.
Majte sa, možno sa ešte vidíme ... ;
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
phantasia
29. 10.októbra 2013 18:47
a bude lepšie.
Napíš svoj komentár