tak krásna a krutá, premieša prúdy našich citov a stratí sa v bahne v ktorom sme utopili svoje svedomie.
pevný stisk okolo členkov, s pohľadom k bohu a na perách len tiché nie
tak krásne vie byť prebudenie v cudzích perinách, pokial nepríde otázka či je nám dobre alebo pohodlne a či vieme či je to to čo chceme
či máme odvahu žiť naďalej bez strachu tak ako teraz prekladáme nohu cez nohu v cudzej realite, bez starosti o to kde budeme spať a kde sa nasýtime
ticho ktoré neprináša trápnosť, ale neznamená ani bezpečie, ticho v ktorom plynie čas no jeho vnímanie prirýchlo pretečie, to ticho v ktorom sa dá uchopiť tá senzácia prázdna, len vtlačiť si ju do nozdier aby sme rozoznali jej vôňu aj po tme, lebo tma je ticho ktoré nosí strašidlá vo svojich šlapajách
a my z nich robíme démonov ktorý nám robia problémy s erekciou a so spaním
zomieram smútkom z toho že nemôžem hovoriť o tom čo by prinieslo spravodlivosť do mojej európy, nemôžem vyrovnať účty a nemôžem sa cítiť mužný... len pre to jedno po čom inštinktívne túžim ešte väčšmi
preruším kriedovú čiaru pod dverami, démoni sú dnes vítaní
ako inšpirácia, ako noví hostia do starých miestností
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
27. 9.sept. 2018 16:50
Strašne neznášam hentakéto blogy.
Napíš svoj komentár