Každú noc, vyháňam zo seba démonov. Prosím Boha o odpustenie. Aj napriek tomu že som to ja, kto ho pred rokmi zavraždil. Bola moja prvá, a často na ňu myslievam keď sa strhnem zo sna. Keď umyjem svoju tvár a prebudím sa do tohoto plochého a beztvarého sveta. Nakrájam pečivo a zovretou vodou zalejem tvoj oblúbený čaj. Malé strašidlo zbehne zo schodov. Úsmevom rozsvieti ráno, moje jediné slnko. Plyšák si lahne k nám, musí byť s nami, stráži každý náš krok a ja veľmi dobre chápem jeho potrebu blízkosti. Tak isto ako jeho potrebu chrániť.

Objímem ťa, zaveziem do školy. Áno som ten starý fas čo sa ťa nevie nabažiť.

Bola moja prvá, Monika. Najlepšia priatelka, sestra, musím sa usmievať keď na to spomínam. Musel som, nedalo sa inak. Budil som sa zo snov, stále som na teba myslel, nedokázal rozmýšlať, nedokázal spať. Písal som o tom každý deň, prestalo mi chutiť jesť, prestal som vedieť malovať.
Ahoj, dlho sme sa nevideli.... a nôž ... nôž a môj útek z minulosti. Nedalo sa to zastaviť. Pocit pokoja, úlavy. Pocit dobra tochto sveta, ktorý sa ma snaží zadusiť.
Tvoje ohavné bledé telo, padlo do trávy, a nebude už o mnoho škaredšie, ani o pár dní. Snažím sa byť úprimný.

Sonička si zabudla desiatu. A ruky od krvi, idú sa pretrhúť aby to stihli. Musia stihnúť desiatovú prestávku. Opička nesmie zostať hladná.

Čo keď sa život už nezmení. Čo keď je takýto, nevšímavý, otrasný. Čo keď sme jediný kto nás môže spraviť šťastnými. Tvoja mama je preč, ty to dobre vieš, myslel som že už nemám nič. Odšťavím ti pomarančík, natriem chlieb a cítim zvláštne šťastie. Porovnatelné s únikom pred strážnym psom, zoskokom padákom, únikom o vlások. Únikom pred smrťou, minulosťou a vinou. Únikom pred sebou.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
dandybrendy  1. 10. 2012 11:19
Až na gramatické chyby dosť pôsobivé
Napíš svoj komentár