a až keď sa nad tým zamýšlam
začína sa mi točiť hlava a potia sa mi dlane.
žiadna karanténa a žiadne posily
nevedia zahubiť
tieto tvoje bacily
štikúta sa mi, z prislabých práškov, no keď ťa zavetrím strhávam infúzky
zabúdam čo bolí a zabúdam že neboli sme si súdení.
vo vetre nachádzam potešenie, keď hrá sa mi s lysinami rovnako otvorene ako s vlasmi
za dramatického príchodu spevu vtákov
ktorý mi pripomína že som to zase raz prepískol
si brnkám, tích pár akordov ktoré poznám
recitujem si nové slovíčka
a miešam skoro tolko pocitov
kolko druhov alkoholu som pomiešal na Silvestra
so zvrašteným čelom sa vyrovnávam s desom
sústredený stojím nad tekutým pieskom
v ktorého strede sa ocitol môj vybitý telefón
prichádza úľava
spolu s nezaslúženým oddychom
spoza komína na mňa vyskočí slnko
tento krát ma nezastihlo
nepripraveného
aj počas opojenia eufóriou
obliekol som sa
a decentne s kávou
si to odkráčam na balkón
užívam si kávu rán
s námorníckym slnkom v tvári
chcel som byť ako oni
ako všetci kapitáni
iba som to nestihol
predtým ako sa objavil môj tieň
rovno za chrbtom
predtým ako som zo seba spláchol svetelný smog
spolu s nočným potom
si to rozdali za rohom môjho vedomia
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
phantasia
1. 5.mája 2014 17:44
kvalita up! : )
Napíš svoj komentár