Jazyk mi zablúdi ku kútiku úst, pocítim čokoládu, dostanem chuť na rum. Zazubím sa, kútiky pod oči. Farby strácajú ohraničenia, strácajú sa prechody. Troška kofeínu a nočná myšlienková onania vyústi v ešte lepšiu náladu.
Postavím sa do radu veľkého uja, predá mi tri flašky vína a pribalí štvrtú, žmurkne na mňa, máme krásny vzťah. Vysmiať sa vlastnému zmäteniu, je krásna ochrana pred emočnými hemeroidmi. Samoúčelná krása. Zobudiť sa v inej diere. Zobudiť sa na povale. Podla obsahu koša zistiť čo som v noci varil. Ešte stále mi trávi.
Včelí úľ v atómovom kryte. Bobek za bobkom, sedia v tráve, ako dej románu plynie. Strana za stranou mi otláčajú do tela nepohodlie. Kto vie či myslím, alebo len prežúvam slová ktoré sa spolu s iným balastom vo mne menia na nevyužité živiny a vyústia v odpad ktorý nesmrdí až tak ..
Víťazstvá ktoré nás pritlačia k stene, ako ruky násilníkov, ktoré chcú len oheň k cigarete. Plač nezmyje z nás pocit hanby, pocit klamstva ktorým ospravedlňujeme to že sme klamali. Sami seba, viac ako ostatných.
Prehodiť palacinku na panvici. Ako obrana voči mysleniu, stop the crime against yourself, zastav zločiny proti vlastnému mysleniu aj cíteniu. Lebo city riedia stolicu.
Nabaliť sa ako snehová gula, valiaca sa z kopca. Zahltí nás, zlomí a roztriešti. Ostáva len poďakovať že sme to mohli zažiť, rozuzliť sa, plynúť a nežiť.
Niektoré dni dá sa žiť len na doraz, niekedy dá sa žiť bez pohnutia, no na doraz cítiť. Šťuchnúť hranice pod rebrá, so zvedavosťou či len poskočia, alebo budú bojovať, smiať sa, vracať nám vlastné šťuchnutia. Vankúšová bitka nášho vedomia. Bytka. Ako bitka bytia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár