Prešli dva roky. Skoro nič sa tu nezmenilo. Pár ľudí pribudlo, pár ľudí ubudlo.
Ja som ku tomu všetkému dopomáhal. Kvôli tomu ma presťahovali do väčšej cele, kde bolo oveľa viac väzňov pokope. Ja som tomu bol len rád. Našiel som si tam dosť kamarátov. Nikto do mňa
ani nepípol. Chodievali sme spolu do posilovne. Mne sa v posilovni celkom darilo, dvíhal som asi
tak 200kg. Bol som proste fit. Najradšej som chodieval do spŕch. Chodievali sme spolu skoro všade.
Boli sme ako jedná veľká šťastná rodina.
Tam sa už dalo zohnať čokoľvek. Dokonca sme začali robiť pokusy. Vyrábali sme drogy, ktoré zvyšujú silu. Odchytili sme si jedného chudého väzňa, napichali sme ho tým sajratom. Najprv to
vyzeralo sľubne, ale nakoniec to skončilo veľmi zle. Ten väzeň začal behať kade sa len dalo a vykrikoval ,, som silnýýý, som silnýýý, ja lietam, mňa nič nezastaví.“ Ten chudák sa asi zbláznil.
Nakoniec ho zastavila jedna z tvrdých stien. Pozor, keď si myslíte, že do nej vrazil iba jeden krát, tak ste na veľkom omyle. Narazil do nej najmenej 10krát, keď sa pokúšal tu stenu preraziť. Narážal do nej dovtedy, kým sa mu hlava nerozmliaždila na placku. To bolo ale divadlo, pozeral sa na to asi každý väzeň a dozorca, a robili stávky koľko nárazov ešte znesie.
Tento výrobný projekt sme uzavreli. Ale nechali sme si nejaké vzorky aby sme potom mohli niekoho odstrániť, aby na nás neupadlo žiadne podozrenie.
Moja pozícia sa zvýšila. Od teraz som boss/king....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kvapalinka
24. 2.febuára 2008 13:57
Hrozné, že takých vedeckých géniov zatvárajú do cely č.10
2
Ja som toto začala čítať ešte na začiatku, nie?
Hmm...už sa nepamätám.
Ale mohol by si si pohnúť zadkom...začalo ma to baviť.
Hmm...už sa nepamätám.
Ale mohol by si si pohnúť zadkom...začalo ma to baviť.
Napíš svoj komentár