Tam v kúte špinavom matka dýkou pichá dieťa do hrude,
Lež samotná umrela tvárou v tvár temnote.
Kto pozná či spravila to z lásky , či v záchvate ?
Kto vie, či v prach sa obráti i to, čo slzami je dávno zaliate ?

Kto z prachu lásky čo kolíše sa napoludnie vetrom sem a tam,
vyčíta slová odfúknuté Bohu, či je to pravda, či prostý klam?

Len zbabelá smrť dnes svoj pádny dôvod hľadá,
Matka sa v kúte s úsmevom v kŕči do srdca bodá.
I mráz jej behá po chrbte a pot i krv po tele steká,
Veď do neba poslala anjela, ktorého vzala si už rieka.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár