A čo je vlastne život?...
...Možno zo žíl, postavený nekonečný plot...
A možno nie, možno iba abstrakcia nežná,
Kde základnou jednotkou stáva sa slza vlažná.
Maličké dieťatko krajšie než čokoľvek,
Smeje sa na slnko a vo všetko verí,
Tam kdesi k maminim dlaniam neustále mieri.
...a bez ohľadu na vek...
Upečme jarný koláč...
Recept pošepnem Ti neisto,
Ak sľúbiš mi Tvoj úsmev do cesta...
Ja vhodím svoj a úsmevy miešať sa budú,
Dva dokonalé majetky naše, sa za okamih upečú...
...a tak dokonalosť vládnuť bude svetom, tým žilnatým plotom, lebo dieťa tak si to prialo,
mamu očami úporne prosilo o.... úsmev ....
Matka bezcitná ,
Úsmevy rozdala, tak prosím darujme mu naše,
aby ich nehľadalo naďalej vo zvyškoch z krupicovej kaše...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár