Bolia ma chvíle, keď nevieš ako sa má moja duša,
Bolí ma pocit, že problémy balíme do vankúša.
Skús chcieť ma počuť aspoň na chvíľu,
Skús cítiť ma inak ako čiernu machuľu...

Otváram škatuľku vianočných prianí, slzami napájam tie nesplniteľné...
S pocitmi špinavej mláky a osamelých kameňov, napájam slzami všetko...krásne egoisticky, ale zmyselne s pohľadom večerných hviezd a rýchlosťou jarnej trávy mi je ľúto tvojich prázdnych a..... vlastne IBA prázdnych slov....
Len som mala pocit, že nevieš čo chce moja duša, že oči zakrývaš si do vankúša, že zbytočné je prosiť dúhu o čiernobielu farbu ak nepovieš mi konečne tú svinskú pravdu.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár